Vladyka Rastislav na bohoslužbách Strastného týždňa a Paschy

V nedeľu vladyka zavítal i do cirkevnej obce Lomné v okrese Stropkov. V tamojšom chráme v nedeľu skoro ráno odslúžil Utreňu Vzkriesenia. Zároveň tam spolu s veriacimi prijal Blahodatný oheň, privezený zo Svätej Zeme.

Tento oheň schádza každoročne na Veľkú sobotu pred slávením Paschy podľa juliánskeho kalendára jeruzalemskému patriarchovi. Súčasťou ceremónie prijatia Blahodatného ohňa v Jeruzaleme je i kontrola a zabezpečenie Kuvuklie – miesta v chráme Zmŕtvychvstania, kde sa nachádza kamenná doska, na ktorej bolo položené Christovo telo. Pred vstupom do Kuvuklie zhasnú všetky sviečky a lampády. Patriarchu vyzlečú z biskupských rúch, aby bolo jasné, že nemá pri sebe nič na zapálenie sviec. Následne vchádza do Kuvuklie s 33 sviečkami, ktoré symbolizujú počet Christových rokov. Boží hrob sa uzavrie a zapečatí voskovou pečaťou. Patriarcha sa tam modlí za zostúpenie ohňa a zapálenie sviec. Tisícky veriacich okolo Kuvuklie očakávajú príchod ohňa, ktorý je sprevádzaný zábleskami po celom chráme. Oheň sa následne rozosiela do jednotlivých miestnych cirkví a cez Rumunsko sa tohto roku dostal aj k nám.

Svätú Liturgiu v nedeľu Paschy slúžil vladyka Rastislav v Katedrálnom chráme svätého kniežaťa Alexandra Nevského v Prešove. Počas svätej liturgie predniesol kázeň v ktorej poukázal na obetu, ktorú priniesol Iisus Christos. „Naša pravoslávna cirkev na podobu svojho Hospodina prechádzala, prechádza a vždy bude prechádzať rôznymi ťažkosťami a pokušeniami. Platí to pre každého kresťana ako jednotlivca, ale platí to i pre cirkev ako celok. Nájdu sa aj medzi nami mnohí, ktorí zabúdajú na to, že nie tým, že budú poukazovať na hriechy druhých, urobia samých seba lepšími, ale iba skutočným, lás-kou naplneným kresťanským životom, ktorého cieľom nie je súdiť druhých, ale súdiť seba samého a snažiť sa o mravné sebazdokonaľovanie", povedal vladyka.

Na veľkopôstnu modlitbu prepodobného Efréma Sýrskeho je podľa jeho slov potrebné myslieť i mimo pôstu. „Keď nebudeme rozmýšľať o modlitbe Efréma Sýrskeho, ktorú sme tak často opakovali počas štyridsiatich dní Veľkého pôstu a ktorá nás na svojom konci vyzýva: „Hóspodi, dážď mi zríti mojá prehrišénija i ne osuždáti bráta mojehó – Pane, daj mi vidieť moje hriechy a neodsudzovať svojho brata”, môže sa ľahko stať, že namiesto vlastnej hriešnosti sa začneme zaoberať a posudzovať hriešnosť niekoho iného. Je medzi tým vzájomná súvislosť, pretože len vtedy, keď človek vidí vlastné hriechy, neodsudzuje iného", povedal.

Christos podľa neho nikdy nikomu nevyčítal jeho hriechy. Nemali by sme na to preto zabúdať ani my. „Keby uvažoval Hospodin tak, ako zvykneme uvažovať my, nechal by sa pribiť na kríž? Alebo vykonal by všetko to, čo bolo potrebné pre spásu ľudského rodu? V tom je Jeho veľkosť a naša malosť. On nikomu z ľudí nevyčítal, že ty si taký, alebo onaký, že si hriešny – hoci Sám bol bezhriešny. My, veľakrát zaťažení mnohými a ťažkými hriechmi, nachádzame v sebe odvahu či lepšie povedané drzosť pozerať sa niekomu do očí a niečo mu vytýkať. Keby sme mali skutočné duchovné poznanie seba samých, tak by sme sa správali ako Presvätá Bohorodička, o ktorej sa hovorí, že sa z pokory nikdy nikomu nepozerala priamo do očí – len s tým rozdielom, že my by sme to robili z hanby. Lebo pokiaľ človek opravdivo duchovne nazerá na seba samého, nemôže nevidieť nespočetné množstvo svojich hriechov", uviedol.

Blahodatný oheň, ktorý sa tento rok dostal i do našej miestnej Cirkvi, je podľa neho dô-kazom toho, že Hospodin i z temnoty hrobu dokáže rozžiariť veľké svetlo. „Tento oheň je znakom toho, ako nás Hospodin napriek všetkým našim hriechom miluje, a je zároveň i výzvou, aby sme sa napriek našej hriešnosti alebo práve kvôli našej hriešnosti doká-zali milovať navzájom aj my", povedal.

Na záver kázne vladyka Rastislav zaželal veriacim, aby boli v dnešnom svete svetlom sveta a soľou zeme. „Nech nám Hospodin dá pravdivo nazerať na seba samých, vidieť svoje hriechy a podľa toho pokorne neodsudzovať, ale práve naopak, milovať svojich blížnych", dodal.

V pondelok odslúžil liturgiu v Detskom domove svätého Nikolaja v Medzilaborciach.