Pre túto večerňu je príznačné, že po päťdesiatich dňoch od sviatku Paschy sa v chrámoch počas nej opäť kľačí. Na veľkej ekténii sa čítajú osobitné prosby. Na ambone pri otvorených cárskych dverách sa počas nej tvárou k národu čítajú tri osobitné modlitby - prvá po veľkom prokimene: „Któ Bóh vélij...", druhá po ekténii: „Rcém vsí..." a tretia po modlitbe: „Spodóbi Hóspodi...".
V prvej modlitbe veriaci ústami kňaza vyznávajú svoje hriechy, prosia o ich odpustenie a o blahodatnú pomoc proti útokom nepriateľa. V druhej modlitbe prosia prostredníctvom kňaza o dar Svätého Ducha – aby ich viedol a posilňoval pri zachovávaní Božích prikázaní pre dosiahnutie blaženého života. V tretej modlitbe k Bohu, ktorý naplnil ikonómiu spásy ľudského rodu, sa Cirkev modlí za odpustenie hriechov a odpočinutie zosnulých.
Deň sv. Päťdesiatnice - Zostúpenia Svätého Ducha na apoštolov - je pre Pravoslávnu cirkev dňom jej zrodu. Vtedy totiž v Jeruzaleme pred takmer dvetisíc rokmi vzniklo prvé spoločenstvo veriacich. V pravoslávnom svete je tento sviatok považovaný za jeden z najväčších a oslavuje sa sedem (u nás zvyčajne tri) dni.