V Prešove oslávili sviatok Christovho Narodenia

Sv. Liturgiu spolu s nimi slúžili i správca Katedrálneho chrámu sv. kniežaťa Alexandra Nevského mitr. prot. Michal Švajko, mitr. prot. Alexander Cap, protodiakon Ján Husár a archidiakon Maxim (Durila).

„Tí, ktorí ako prví počuli radostnú zvesť o narodení Bohočloveka, o príchode Mesiáša, neboli ani mocní, ani slávni – boli to obyčajní pastieri, ktorí pásli svoje stáda neďaleko od miesta, kde k tejto udalosti došlo. Naša ľudová tvorivosť a tradície týchto pastierov idealizuje. Vidí ich ako jednoduchých a dobrosrdečných dedinčanov, ktorí prichádzajú a prinášajú svoje dary Božiemu Synovi. Títo pastieri sa dokonca objavujú v našej ľudovej tradícii a zohrávajú celé divadlo. Rozvíja sa medzi nimi dialóg, vzájomne sa naťahujú a vtipkujú – ale kto boli v skutočnosti pastieri, ktorí boli povolaní ako prví z ľudí privítať Vykupiteľa sveta medzi nami? V dobách, kedy sa narodil Spasiteľ, boli pastieri ľudia na okraji spoločnosti, nielen preto, že boli nevzdelaní a „nevoňali" mestskej vrstve, že sa pohybovali v prostredí výlučne prírodnom, ale taktiež preto, že pastieri v dobe na začiatku našej éry sa vo všeobecnosti zaoberali mágiou, utiekali sa k nim ľudia, keď chceli niečo pričarovať. Pastieri sa zaoberali prírodnou mágiou, spätou s pohanskými rituálmi, a tak sa ich ľudia báli," povedal v úvode kázne vladyka Juraj.

Ako ďalej vysvetlil, Vykupiteľa nevítali zbožní a čestní ľudia, ako si dnes pastierov predstavujeme. „Vítali ho tí, ktorých by sme dnes nazvali mafiánmi – tí vítali Spasiteľa. Ľudia, ktorými sme my, zbožní, počestní, pravoslávni kresťania zvykli pohŕdať. Ľudia, od ktorých sa odvrátime, ktorým ani ruku nepodáme, aby sme sa nepoškvrnili. Pozrime sa však do svojich vlastných životov a sŕdc – čo keď sú pusté a skamenelé? Naozaj si myslíme, že udalosť Christovho Narodenia je čosi, čo sa stalo pred 2000 rokmi? On sa rodí neustále, každodenne, aj pri tejto sv. Liturgii v podobe chleba a vína. Prichádza na svet, alebo mu to nie je dovolené, keď sa matka rozhodne zabiť svoje nenarodené dieťa. Prichádza na svet v každom človeku, s ktorým sa stretneme na ulici, prichádza na svet v našich bytovkách, kde žijú ľudia obklopení mnohými ďalšími ľuďmi, ale i napriek tomu sa cítia úplne sami a opustení. Prichádza na svet v srdciach tých, ktorí si siahli až na samé dno zla, tých, ktorými sme si zvykli pohŕdať, ktorých sa štítime a od ktorých sa odvraciame. Pastieri, mafiáni, prostitútky, to nie sú dobrí ľudia. Sú to veľmi zlí ľudia, porušení a poškodení, ale preto, že si siahli až na samé dno zla, kvôli neuveriteľnej samote, ktorú si my nedokážeme ani len predstaviť, samote, ktorá je plnosťou prežívania zla, títo ľudia riskujú, aby sa stretli s niekým, kto im ponúkne alternatívu, riešenie, odpoveď, ktorá zažiari v ich temnote. Títo ľudia sa chcú premeniť, na rozdiel od nás. Ja sa nemením. Kto z nás sa mení? Spasiteľ prichádza na svet, Boh sa stáva človekom, zažívame radosť, alebo sa iba tešíme pri stromčeku, čakáme na darčeky, ideme do chrámu, lebo sa to od nás očakáva, aby nás neohovárali...? Keď odídeme, možno máme potešenie zo spevu, ale čo sa zmení v našich životoch? Odídeme odtiaľ s radosťou, zasiahnutí, premenení? Veď Boh sa stáva človekom... alebo si iba splníme svoju povinnosť, ktorá sa od nás očakáva, budeme výnimoční preto, že slávime sviatok Christovho Narodenia v nejakých zvláštnych dátumoch, ktorým svet okolo nás nerozumie, a tým to pre nás hasne? Ľudia na okraji spoločnosti, prostitútky, bezdomovci, žobráci, smradľaví špinavci – tí sú pastiermi, ktorí ako prví vítajú Bohočloveka na tomto svete, pretože na rozdiel od nás, zdanlivo spravodlivých a bezúhonných, oni Christa vidia vo svojom živote, v ľuďoch, s ktorými sa stretávajú. My ideme ideme okolo Neho a nechceme Ho vidieť, nevnímame Ho, lebo je nám nepríjemný, lebo by nás donútil zmeniť svoj život, a zmeniť život nás spravodlivých a bezúhonných, to predsa nepovažujeme za potrebné," povedal vladyka Juraj a všetkým veriacim zaželal požehnané sviatky Narodenia Bohočloveka.

Na konci sv. Liturgie sa vladyka Rastislav poďakoval vladykovi Jurajovi, že prijal pozvanie a oslávil tento veľký sviatok spolu s nimi. „Ďakujem vám za vašu lásku a spoločné modlitby. Dovoľte mi venovať vám a košickému katedrálnemu chrámu ikonu s malou čiastočkou ostatkov sv. Alexandra Nevského," povedal vladyka Rastislav.

Vladyka sa poďakoval i duchovným, ktorí slúžia v Katedrálnom chráme, za prípravu bohoslužieb a nádhernú oslavu sviatku Christovho Narodenia. „Chcel by som všetkým tu prítomným znova pripomenúť, že my pravoslávni sa pozdravujeme slovami: Christós raždájetsja! Christos sa rodí, nie narodil! Má nám to pripomínať nielen počas týchto dní, ale počas celého nášho života, že naše srdce je miestom, kde sa má Christos ustavične rodiť dobrým kresťanským život. Čo má dobrý kresťanský život obsahovať, o tom hovoríme dennodenne na tomto svätom mieste, čítajúc z ambonu sv. Evanjelium i ďalšie úryvky zo sv. Písma. Daj nám Boh silu uplatňovať Jeho slová v každodennom živote," povedal vladyka Rastislav.

Vladyka Juraj odovzdal pozdravy duchovných a veriacich košickomichalovskej eparchie, ako aj vzácny dar zo svojej strany – kríž s čiastočkou ostatkov sv. vyznávača Dositeja, biskupa nišského a neskôr záhrebského metropolitu, ktorý v období medzi dvoma svetovými vojnami pomáhal obnovovať sv. Pravoslávie na Podkarpatí a našom území.

Na záver vyslovil poďakovanie i správca Katedrálneho chrámu mitr. prot. Michal Švajko, ktorý sa v mene všetkých poďakoval za radostný sviatočný čas a vladykom v mene duchovných i veriacich zaželal hojnosť Božích darov. „Ste súčasťou mystického Tela Spasiteľa a my vnímame vaše radosti, ale aj vaše ťažkosti. Sme vďační Bohu za to, že Cirkev má svojich arcipastierov a že Boží ľud je spravovaný tak, ako to ustanovil náš Spasiteľ Iisus Christos. Nech vás nikdy neopúšťa Božia blahodať, pretože je to sila, ktorá nám pomáha vidieť cestu, po ktorej nás Pán Boh povoláva kráčať, cestu spásy, ktorá uzdravuje a pozdvihuje," povedal o. Michal Švajko.

Po skončení sv. liturgie sa konalo pomazanie veriacich požehnaným olejom.