Slúžil ju Jeho Blaženosť Rastislav, arcibiskup prešovský, metropolita českých krajín a Slovenska a Jeho Vysokopreosvietenosť Juraj, arcibiskup michalovsko-košický spolu s duchovnými michalovsko-košickej a prešovskej eparchie. Slávnostnej sv. liturgie sa zúčastnili i predstavitelia Arménskej apoštolskej cirkvi.
Po skončení sv. liturgie sa konala posviacka pamätníka – kamenného kríža – chačkaru – obetiam arménskej genocídy, ktorý je postavený pred chrámom. Posvätil ho biskup Arménskej apoštolskej cirkvi Anušavan Žamkočjan, ktorý je zároveň dekanom Teologickej fakulty Jerevanskej štátnej univerzity.
Podľa odhadov počas genocídy bolo zabitých až 1,5 mil. Arménov. 23. apríla 2015 boli všetci zabití kanonizovaní ako „svätí mučeníci, zavraždení počas genocídy Arménov za vieru a vlasť."
Počas sv. liturgie sa k vzácnym hosťom, ako i všetkým prítomným prihovoril metropolita Rastislav. Kázeň uvádzame v plnom znení:
Vaša Vysokopreosvietenosť vladyka Juraj,
vzácni hostia, duchovní otcovia, bratia a sestry v Christu!
Jednou z najzložitejších otázok, akými sa kedy človek zaoberal, je tá z dnešného evanjeliového čítania: „Čo mám robiť, aby som sa stal dedičom večného života?" (Lk 18, 18). Akou jednoduchou sa zdá byť Christova odpoveď: „Zachovávaj prikázania – necudzolož, nezabíjaj, nekradni, neklam, cti si svojich rodičov" (Lk 18, 20)! Keď však nazrieme do svojho vnútra, koľkí z nás s čistým svedomím a ľahkým srdcom odpovedia: „Toto všetko som zachovával od mladosti" (Lk 18, 21)?
Neutešeným je pohľad do srdca človeka dnešnej doby a mnoho zla spôsobuje naša ľahostajnosť, pohodlnosť, nezáujem o druhých a neochota pomáhať. Akoby nestačili prírodné katastrofy – požiare, záplavy či zemetrasenia; my ľudia k nim „usilovne" pridávame vojny, genocídy, epidémie, ekonomické krízy, národnostnú alebo náboženskú neznášanlivosť, a tým zmnožujeme všetky trápenia a bolesti tohto sveta. A pritom aspoň nám kresťanom len pred malou chvíľou zneli v ušiach slová apoštola Pavla: „Ako Boží vyvolení, svätí a milovaní, vezmite na seba milosrdný súcit, dobrotivosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť, navzájom sa znášajte a odpúšťajte si, ak by mal niekto niečo proti niekomu; nadovšetko sa však odejte láskou, ktorá je zväzkom dokonalosti" (Kol 3, 12-14).
Ľudia dneška kvôli technickým výdobytkom a civilizačnému pokroku, ktorým sa pýši moderná doba, niekedy povýšenecky uvažujú o tom, akí primitívni až zaostalí museli byť ľudia v minulosti. Avšak tí, ktorých pamiatku si dnes pripomíname – svätý lekár Kýr a vojak Ján, vdova Atanázia a jej dcéry Teoktista, Teodotia a Eudoxia – svojim životom i mučeníckou smrťou dokazujú, že geografická vzdialenosť medzi Egyptom a Sýriou, Stredozemné more a ťažko dostupná Arabská púšť nepredstavujú problém, ak je ľudské srdce naplnené vierou v Christa, nádejou na Jeho pomoc a láskou k Jeho dielu.
Kýr ako lekár možno nedisponoval všetkými vymoženosťami modernej medicíny, ale svojou bezplatnou starostlivosťou a nezištnou obetavosťou je nemou výčitkou mnohým dnešným lekárom či zdravotným sestrám, ako aj celému súčasnému systému starostlivosti o zdravie človeka. Ján, spočiatku vojak rímskeho impéria a neskôr ako mních vojak nebeského Kráľa, v sebe spája fyzickú silu s ideálmi ducha a mravnosti, a v tom je takisto výzvou pre dnešnú dobu, ktorá tak zúfalo dbá len o zovňajšok a vôbec jej nevadí, ak krásnej forme chýba obsah. Atanázia ako mladá vdova – o tom svedčí vek jej troch dcér (15, 13 a 11 rokov) – vernosťou pamiatke svojho muža a trpezlivou starostlivosťou o ich spoločné deti má takisto čo povedať našej dobe, ktorá si prestáva ctiť posvätnosť manželského zväzku a rodinných pút a začína prijímať tzv. „nové formy" ľudského spolužitia.
Všetci títo za svoj zbožný a obetavý život, naplnený láskou k Bohu a službou blížnym, dočkali sa „patričnej odmeny" – po rôznych mučeniach boli sťatí len za to, že verili v Christa a odmietli uznať za boha rímskeho cisára. Donedávna si väčšina z nás myslela, že prenasledovanie, mučenie a zabíjanie kresťanov je záležitosťou dávnej minulosti a v našom „osvietenom" 21. storočí od Christovho narodenia nie je možné, aby sa diali také zverstvá, o akých čítame v našich martyrológiách. Opak je však pravdou. Desivé zábery na televíznych obrazovkách v priebehu posledných dvoch rokov, ilustrujúce barbarstvá vojnového konfliktu v Sýrii – odrezané ľudské hlavy a znetvorené telá – nás prinútili uvedomiť si, že nepretržitá reťaz mučeníkov sa tiahne dejinami Cirkvi až po naše časy, a že v rôznych časoch na rôznych miestach kvôli viere v Christa trpia a zomierajú jeho verní, ktorých sme si zvykli nazývať martýrmi, „svedkami", mučeníkmi.
V máji minulého roka som sa na pozvanie vrchného patriarchu – katolikosa všetkých Arménov Garegina II. zúčastnil v Jerevane na oslavách 100. výročia genocídy arménskeho národa zo strany osmanského Turecka – udalosti, ktorá nemá obdobu v novodobých dejinách a ukazuje, akých zvrhlostí a beštiality je schopný človek, ak sa nechá oslepiť nenávisťou na náboženskom alebo národnostnom základe. Takmer milión a pol ľudí zahynulo len preto, že boli kresťania a Arméni. V tej dobe sa len zopár hlasov ozvalo s prosbou o zásah západných mocností a ich záchranu. Dnes sa čosi podobné deje v Sýrii – a malú časť z toho, čo robí, či skôr nerobí celosvetové spoločenstvo, môžeme vidieť v správach našich televízii...
Preto, drahí moji, kamenný kríž – tzv. chačkar – ktorý posvätíme v závere dnešnej svätej liturgie, nech sa stane dôstojným pamätníkom – memoriálom všetkých kresťanských mučeníkov, ktorých nevinná krv bola preliata len preto, že verili v Christa, dúfali v Neho a milovali Ho. Nech sa pre nás všetkých stane mementom, ktoré nás slovami svätého apoštola Pavla z jeho listu Hebrejom bude vyzývať, „aby sme obklopení toľkým zástupom svedkov odhodili všetku príťaž a hriech, ktorý nás opantáva a vytrvali v behu, ktorý máme pred sebou, upierajúc zrak na Pôvodcu a Zavŕšiteľa našej viery Iisusa" (Heb 12, 1-2).
Po sv. liturgii predniesol riaditeľ Úradu michalovsko-košickej eparchie v Michalovciach mitr. prot. Mgr. Vasil Bardzák, PhD. príhovor Garegina II, katolikosa všetkých Arménov k slávnostnému odhaleniu pamätníka – chačkara v Košiciach, venovaného pamiatke genocídy Arménov, ktorý takisto uvádzame v plnom znení:
Drahí,
V mene Svätého Stolca Arménskej apoštolskej cirkvi v Ečmiadzine, duchovného centra všetkých Arménov, žehnáme a želáme všetko najlepšie našim verným slovenským bratom a sestrám, účastníkom ceremónie odhalenia chačkara, venovaného pamäti na genocídu Arménov, v malebnom meste Košice.
V dnešnej dobe je vo svete veľa pamätníkov venovaných genocíde Arménov. K ním už teraz patrí aj nedávno postavený prekrásny chačkar v Košiciach, ktorého úlohou je zvečniť pamiatku synov – mučeníkov nášho národa.
Začiatkom 20 str. sa pokojný a tvorivý život nášho národa narušil genocídou, ktorú spáchali Turci.
V súčasnosti Arméni z celého sveta, spolu so spriaznenými národmi a štátmi bojujú za to, aby bol potrestaný zločin ktorý bol spáchaný na našom národe, zločin, ktorý zasiahol celé ľudstvo. Bojujú za to, aby bolo spravodlivosti učinené zadosť, aby ľudstvo odvrhlo násilie a krutosti a aby na celom svete prevládla snaha žiť v mieri a porozumení.
Vyjadrujeme našu vďaku bratskému Slovensku, že oficiálne uznalo genocídu Arménov a uzákonilo trestnú zodpovednosť o popieraní genocídy Arménov.
Len národy odmietajúce zločiny, teroristické činy a násilie, národy ktoré protestujú proti vyhubeniu nevinných ľudí, môžu bojovať spoločne a zaviesť právo pre mierové spolužitie, ktoré zaručuje blahobyt a prosperitu ľudskej spoločnosti.
Drahí, pri tejto významnej príležitosti, vyjadrujeme svoje bratské pozdravy a vysoké uznanie michalovskokošickému arcibiskupovi Jurajovi, ktorý s vrúcnymi pocitmi lásky a priateľstva k arménskemu národu uskutočnil túto významnú udalosť.
Prinášame naše patriarchálne ocenenie vernému synovi našej Svätej Apoštolskej cirkvi pánovi Hračikovi Pogosyanu, ktorý sponzoroval postavenie tohto chačkara a všetkým ľuďom, ktorí svojou aktivitou a prácou prispeli k realizácií tejto chvályhodnej myšlienky.
Prosíme o večný odpočinok myriád mučeníkov genocídy Arménov a z hĺbky srdca prinášame našu modlitbu Milosrdnému Pánu Bohu, aby šíril dary mieru po celom svete , aby dal silu a schopnosť celému ľudstvu odsúdiť všetky zločiny vykonané proti ľudskosti prehodnotením spravodlivosti a mieru, aby sa posúvali a rozvíjali smerom solidarity a milosrdenstva.
Dar, láska a mier nášho Pána Iisusa Christa nech je s vami a s každým.
S požehnaním
Garegin II, katolikos všetkých Arménov
Copyright © 2014 Prešovská Pravoslávna Eparchia