Sviatok Srítenija Hospódňa v Prešove

Vladyka Rastislav sa v kázni dotkol udalosti, ktorú nám sviatok každoročne pripomína. „Čo znamená Srítenije? Slovanské sritáti znamená slávnostne niekoho vítať, vychádzať obzvlášť vzácnemu hosťovi v ústrety. V jeruzalemskom Chráme dnes víta Starý závet Nový, spravodlivý Symeon a prorokyňa Anna Predvečného Boha a zároveň Dieťa. A čo hovorí Starý závet ústami Symeona tomu Novému – Christovi, Ktorého mu dali na ruky? „Teraz, Pane, prepúšťaš Svojho služobníka podľa Svojho slova v pokoji" (Lk 2, 29). Od pádu nášho praotca Adama až po onen deň izraelský národ a spolu s ním celé ľudstvo čakalo na Spasiteľa a Vykupiteľa – a On práve prišiel. Symeon hovorí: „Prepúšťaš služobníka", presnejšie preložené z gréckeho textu – otroka. Čo znamenalo v minulosti prepustiť otroka? Darovať mu slobodu. Prečo to Symeon hovorí? Pretože s príchodom Christa cez znovuzrodenie vo sv. krste my ľudia prestávame byť otrokmi diabla, a stávame sa z blahodate Božími deťmi, stávame sa slobodnými od hriechu a smrti. Christos, keď pri Tajomnej večeri umyl nohy Svojim učeníkom, povedal im: „Už vás nenazývam sluhami, pretože sluha nevie, čo robí jeho pán. Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od Svojho Otca" (Jn 15, 15).

Srítenije, ktoré sa udialo pred viac ako dvetisíc rokmi, by sme podľa vladyku nemali vnímať ako čosi dávne. „My kresťania sa z Božej blahodate môžeme stretávať s Christom každý deň – na Božskej Liturgii v chrámoch po celom svete. Nie tak, ako spravodlivý Symeon a prorokyňa Anna – len v jeruzalemskom Chráme a len raz za svoj život. Tak ako vtedy, Christos k nám prichádza nielen duchovne, ale i hmotne, materiálne, cez Svoje prečisté Telo a drahocennú Krv, ležiace na sv. Prestole. Je na nás, či chceme na Neho len hľadieť, alebo Ho chceme tak ako spravodlivý Symeon vziať na svoje ruky a objať. A môžeme spraviť ešte viac – zjednotiť sa s Ním vo svojom srdci cez sv. Prijímanie," povedal v kázni vladyka.

V závere sv. liturgie sa konalo posvätenie sviec. Vladyka v súvislosti s ním poznamenal: „V modlitbe posvätenia sme prosili Boha, aby kdekoľvek budú tieto sviece zapálené, boli zlé mocnosti rozohnané. Nech svetlo týchto sviec osvieti náš duchovný zrak, aby sme videli, ale najmä konali to, čo je milé Bohu a potrebné pre našu spásu," dodal na záver vladyka.

Po skončení sv. liturgie sa konalo pomazanie veriacich požehnaným olejom.