„Môžeme si položiť otázku: nebolo možné spasiť ľudí inak? Odpoveď je prostá: nie, nebolo. Christos sa vtelil, aby Adamovu hriechom nakazenú prirodzenosť uzdravil. Pre jej úplné obnovenie bolo potrebné, aby On – sám Život – plameňom Svojho Božstva spálil osteň smrti, ktorý hriech zabodol do ľudskej prirodzenosti. Všetci, čo dnes stojíme pred hrobom Božieho Syna, si dobre pamätajme, za akú cenu sme boli spasení – za cenu Jeho preliatej drahocennej krvi," uviedol vladyka a doplnil, že Christova láska – láska, ktorá prevyšuje každý rozum a presahuje každé chápanie (Ef 3, 19) – pomohla Spasiteľovi trpezlivo zniesť nesmierne poníženie, utrpenie a nakoniec i smrť – všetko preto, aby nás zbavil od kliatby. „Nekonečná Božia láska vyvážila nekonečnú Božiu spravodlivosť. Bezodná priepasť ľudských hriechov – tých pred Christom, aj tých po Ňom – bola zahladená pre nás nepochopiteľným spôsobom. Trojjediný Boh, aby sňal hriechy sveta, zložil ich na samého Seba – a prostredníctvom Svojho Syna Sám niesol naše hriechy a trpel za naše neprávosti (porov. Iz 53, 5). Ako toto možno pochopiť? Túto lásku nemožno opísať. Až keď vierou vstúpi sám Christos do srdca človeka, až vtedy možno pochopiť jej moc a sladkosť," skonštatoval vladyka.
„Preto dve veci majme na mysli – dve modlitby povedzme dnes všetci, keď budeme pristupovať ku svätej plaščenici. Z celého srdca, z celej svojej duše si ako mýtnik vzdychnime: Bože, mílostiv búdi mňí hríšnomu! a ako lotor po Christovej pravici zvolajme: Pomjaní mja, Hóspodi, vo Cárstviji Tvojém!," dodal vladyka.
V nedeľu 20. apríla 2025 o polnoci vladyka spolu s duchovnými Katedrálneho chrámu odslúžil Utreňu Vzkriesenia. Po slávnostnej bohoslužbe pozdravil prítomných s najväčšou radosťou kresťanskej viery: Christos vstal z hrobu, smrť bola premožená, život zvíťazil!
„V túto noc, keď znova prežívame tajomstvo Christovho Vzkriesenia nie ako nejakú dávnu udalosť, ale ako stále živú a premieňajúcu skutočnosť, vzdávame Bohu vďaku za všetky Jeho dobrodenia – duchovné aj materiálne. Pokrmy, ktoré sme pred Neho priniesli, aby boli požehnané, nie sú iba na nasýtenie tela po pôste – sú viditeľným znakom našej duchovnej radosti. Zároveň nám majú pripomenúť, že naším pravým pokrmom a nápojom večného života (porov. Jn 6, 55) je Sám náš Spasiteľ Iisus Christos – jednorodený Syn Boží, ktorý v túto paschálnu noc porazil smrť. Jeho víťazstvo je pravý dôvod našej dnešnej radosti," povedal vladyka po posvätení jedál.
„Nazvať dnešný deň sviatkom – hoci aj tým najväčším – je príliš málo. Je dôležitejší než ktorýkoľvek iný sviatok a významnejší než akákoľvek iná udalosť v dejinách sveta. V tento deň celé ľudstvo dostalo nádej na spásu. Tento deň slávime ako najvýznamnejší deň roka. V ňom je zhrnutá celá podstata, celý zmysel kresťanskej viery," týmito slovami začal homíliu vladyka počas sviatočnej sv. liturgie.
Ako povedal, Christos vstal z mŕtvych a vystúpil na nebo, ale zostáva vždy prítomný vo Svojej Cirkvi. Aj my sa Ho môžeme dotknúť, veď na každej sv. liturgii Jeho slovo klope na dvere nášho srdca a ruky kňazov vernému ľudu rozdávajú Jeho vzkriesené Telo. Aj naše hriechy môže omyť Jeho Krv, ak uveríme slovám apoštola Pavla, ktoré sú spoľahlivé a hodné, aby boli prijaté – že Christos, pravý paschálny Baránok Boží, prišiel na svet, aby spasil hriešnikov, z ktorých ten najväčší je každý z nás.
„V tento svätý, žiarivý a radostný deň – deň víťazstva života nad smrťou, kedy vyznávame, že Christos vstal z mŕtvych, stojíme pred veľkým tajomstvom našej viery. Christos – Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta, ako Dobrý pastier položil svoj život za svoje stádo (porov. Jn 10, 11). Sám o tom v Evanjeliu podľa Jána hovorí: Dávam svoj život, aby som ho opäť prijal. Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa ho prijať. Taký príkaz som dostal od svojho Otca (Jn 10, 17-18). Keď mal vystúpiť na nebo, aj On dal Svojim apoštolom príkaz, ktorý znel: Choďte a získavajte mi učeníkov vo všetkých národoch. Krstite ich a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do konca sveta (Mt 28, 19-20)," uviedol vladyka.
Sviatočnú príležitosť využil na to, aby pozdravil tých, ktorí aj v našich dňoch sprítomňujú tento príkaz v Christovej Cirkvi - duchovných otcov, ktorí ako pastieri, ktorých posilňuje Boh, vedú stádo, čo im bolo zverené, s veľkou prezieravosťou a obetavou trpezlivosťou.
„Osobitne chcem pozdraviť predstaveného Katedrálneho chrámu o. prot. Michala Švajka, ktorý si v tento slávnostný deň pripomína významné duchovné jubileum – 45. výročie svojej chirotónie a kňazskej služby. Otec Michal, pri príležitosti dnešného jubilea sa k Vám obraciam so slovami poďakovania za dlhoročnú zodpovednú prácu v Pravoslávnej cirkevnej obci v Prešove a pôsobenie v Katedrálnom chráme. Prosím nášho Spasiteľa, ktorý povedal: Moje jarmo je príjemné a bremeno ľahké (Mt 11, 30), aby Vám i naďalej pomáhal trpezlivo a vytrvalo niesť kríž kňazskej služby. Nech Christos na príhovor Svojej prečistej Matky i všetkých svätých prijíma Vaše modlitby a službu a nech aj naďalej prostredníctvom Vás udeľuje Svoje požehnanie a bohatú milosť vernému ľudu. Na mnóhaja ľíta!" zaželal vladyka o. Michalovi.
S veľkou radosťou vladyka takisto vyjadril svoje uznanie a poďakovanie o. Milanovi Petriskovi, ktorý už tri a pol roka verne a obetavo slúži v Katedrálnom chráme.
„Tri roky sa možno zdajú krátkym časom v porovnaní s jubileom otca Michala – no dĺžku rokov svojej služby vyvažujete usilovnou prácou a pomocou pri zabezpečovaní liturgického, pastoračného a duchovného života veriacich miestnej cirkevnej obce. Vaša skromnosť, oddanosť Bohu a pokorná služba Jeho ľudu sú pre všetkých, čo Vás poznajú, veľkým darom. Pri príležitosti dnešného sviatku Vám preto ako prejav vďaky a povzbudenia udeľujem vyznamenanie – právo nosenia zlatého kríža. Otec Milan, nech Vám tento kríž vždy pripomína Christove slová: Ak niekto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma (Mt 16, 24)," poprial vladyka o. Milanovi.
Copyright © 2014 Prešovská Pravoslávna Eparchia