Po utreni nasledovalo tradičné požehnanie paschálnych pokrmov, po ktorom sa k veriacim prihovoril metropolita Rastislav:
„Istý kňaz – kazateľ pri návštevách cirkevných obcí veľa hovoril o tom, aké dôležité je, aby človek – kresťan zomrel pre hriech a duchovne sa znovu zrodil pre večný život v Christovi. V jednej obci mu raz akýsi človek povedal: „Otče, vo mne už starý človek zomrel a žije len ten nový podľa Christa!" Kazateľ sa na chvíľu zamyslel a rozhodol sa, že ho vyskúša. Nechal sa pozvať na obed a keď tak sedeli a rozprávali sa, v jednom okamihu chytil nečakane plný pohár vody, ktorý bol na stole a šplechol ho svojmu spolubesedníkovi do tváre. Samozrejme, že dotyčný človek sa nazlostil, rozkričal: „Čo si to dovoľujete? Prečo ste to spravili?" Keď sa upokojil, kazateľ mu krotko odpovedal: „Drahý môj, v tebe starý človek nezomrel, len odpadol. Pozri, od jediného pohára vody sa prebral!"
„Tak nejako je to veľa ráz i s nami. Myslíme si, akí sme dobrí, akí sme pokorní, a potom príde jeden pohár vody – nejaké pokušenie, a hneď sa v nás ozýva onen starý človek, ktorého v sebe nosíme. Nech na nás cez posvätené paschálne jedlá zostúpi Božia blahodať, aby sme si uvedomili, pochopili a zapamätali jedno, že skutočnou Paschou, Chlebom života a nebeskou Mannou nie je obsah posväteného košíka, ale prečisté Telo a drahocenná Krv nášho Spasiteľa. Nimi sa posväcujeme, nimi v nás zomiera starý človek a rodí sa nový, ktorý sa obracia k nebeskému Kráľovstvu. Večný život v nebeskom Kráľovstve nech dá Hospodin Boh každému z nás," povedal vladyka veriacim po posvätení jedál.
Veriaci sa následne rozišli domov, aby sa predpoludním znova stretli v chráme na spoločnej sv. Liturgii. Počas nej sa kázňou k prítomným opäť prihovoril metropolita Rastislav, ktorý poukázal predovšetkým na záväzok sviatku Paschy. „Smrťou Christa sa Jeho pôsobenie neskončilo. Jeho Vzkriesením sa začala v ľudských dejinách nová kapitola, ktorá sa píše po dnešný deň. Túto kapitolu píšu svojim životom pokolenia kresťanov. Kresťania dnešnej doby by svojim životom tak ako nikdy predtým mali vydávať svedectvo o tom, že Christos vstal z mŕtvych, že Život zvíťazil nad smrťou a celému ľudskému rodu vydláždil cestu k nesmrteľnosti," povedal v kázni počas sv. liturgie vladyka.
„Prichádzame do tohto chrámu v nočných hodinách i predpoludním, aby sme spoločne oslávili Víťazstvo nad smrťou. Tešíme sa z tohto Víťazstva, pretože v ňom máme perspektívu nášho budúceho života. Zároveň si uvedomujeme, aký je Boh dobrotivý a láskavý, pokorný a trpezlivý, milosrdný a čakajúci na pochopenie výzvy, ktorá je adresovaná každému človekovi, aby sa obrátil a navrátil do domu svojho Otca," povedal po sv. Liturgii vo svojom príhovore správca katedrálneho chrámu mitr. prot. Michal Švajko.
„Každá Pascha je neopakovateľná, zvláštna a výnimočná. Možno si niekto povie, že je to logické – tak, ako duchovne rastieme, tak ju aj vnímame. Ale je to aj o niečom inom. Blahodať, ktorá sa vylieva z tejto Paschálnej noci do vnútra každého z nás, nám dáva silu a schopnosť kráčať za Christom," vysvetlil o. Michal a poukázal tiež na význam arcipastierskej služby biskupa. „Keď uvažujeme v tento Paschálny čas nad archijerejskou službou, uvedomujeme si, aký veľký Boží dar nám dáva Christos – Najvyšší Archijerej vo Svojich pokračovateľoch. Uvedomujeme si všetku vážnosť archijerejskej služby. Uvedomujeme si, vladyka, že vediete vlastný duchovný zápas, ale zároveň pomáhate viesť duchovný boj i každému z nás. Preto by sme vás chceli v tento deň pozdraviť a zaželať vám, aby vám Paschálna radosť a Božia blahodať pomáhala znášať všetky ťažkosti a pokušenia, a my aby sme spolu s vami mohli dosahovať duchovnú zrelosť a byť oslavou nášho Vzkrieseného Spasiteľa Iisusa Christa!"
V túto požehnanú nedeľu mali veriaci možnosť preniesť do svojich domovov Blahodatný oheň, ktorý bol na Slovensko privezený zo Svätej zeme.
Blahodatný oheň každoročne zostupuje z neba na Veľkú sobotu do jeruzalemského chrámu Vzkriesenia. Súčasťou obradu prijatia Blahodatného ohňa v Jeruzaleme je i kontrola a zabezpečenie Kuvuklie – Božieho hrobu – miesta, kde sa nachádza kamenná doska, na ktorej bolo položené Christovo Telo. Pred vstupom do Kuvuklie sú v celom chráme uhasené všetky sviece a lampády. Patriarcha sa vyzlečie z biskupských rúch, aby bolo jasné, že nemá pri sebe nič na zapálenie sviec. Následne vchádza do Kuvuklie s 33 sviecami, ktoré symbolizujú roky Christovho pozemského života. Boží hrob sa uzavrie a zapečatí voskovou pečaťou. Patriarcha sa tam modlí za zostúpenie ohňa a zapálenie sviec. Tisícky veriacich okolo Kuvuklie očakávajú príchod ohňa, ktorý je sprevádzaný zábleskami po celom chráme. Oheň sa následne rozosiela do jednotlivých miestnych Cirkví a v tomto roku sa cez Rumunsko dostal aj k nám na Slovensko.
Copyright © 2014 Prešovská Pravoslávna Eparchia