Ako povedal v kázni metropolita Rastislav, napriek tomu, že udalosť Vtelenia je nepochopiteľná a ukrytá v Božej vôli, svätý evanjelista Ján v prológu svojho Evanjelia inšpirovaný Svätým Duchom o nej hovorí: Na počiatku bolo Slovo. To Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh... To Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami... (Jn 1, 1.14).
„Príchod Spasiteľa sveta a Vykupiteľa našich prarodičov z hriechu a jeho dôsledkov, ktoré zaťažili celé ľudské pokolenie, je vo Svätom Písme dosvedčený od prvého okamihu po páde človeka. Boh vtedy povedal diablovi: Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom. Ono ti rozdrví hlavu a ty mu zraníš pätu (Gen 3, 15). Toto je prvé evanjelium – prvý prísľub nádeje, daný ľuďom. Tento prísľub, týkajúci sa Osoby Iisusa Christa, bol mnoho ráz opakovaný starozmluvným patriarchom a prorokom," uviedol vladyka.
Ako pokračoval, sviatok Christovho Narodenia, ktorý je podľa svätého Jána Zlatoústeho metropolou všetkých ostatných kresťanských sviatkov, nám ponúka príležitosť, aby sme si uvedomili, že v Cirkvi veľké udalosti našej spásy nie sú minulosť či budúcnosť, ale večne sa obnovujúca prítomnosť. „Blahodať Svätého Ducha nám umožňuje aj po viac ako dvoch tisícročiach prežívať udalosti zo života nášho Spasiteľa tak, akoby sa odohrávali práve teraz, akoby prebiehali práve v tejto chvíli. Táto blahodať nás prostredníctvom sviatočných bohoslužieb robí duchovnými účastníkmi, pozorovateľmi a oslavovateľmi nesmierneho tajomstva Božej lásky a pokory, ktoré sa uskutočnilo v betlehemskej jaskyni. Spolu s pastiermi sa klaniame a oslavujeme, spolu s anjelmi spievame a chválime, spolu s mudrcmi putujeme a prinášame dary novonarodenému Spasiteľovi. Táto blahodať nám zároveň pomáha, aby sme každý podľa miery, ktorá nám bola daná, pocítili lásku Boha k človeku. Pretože základom všetkých Božích tajomstiev je láska nebeského Otca k svojmu stvoreniu – človeku, ktorý, aj keď sa od svojho Stvoriteľa odvrátil, je mu taký milý a drahý, že pre jeho spásu neváhal obetovať Svojho jednorodeného Syna," zdôraznil vladyka.
„Láska, ktorú k nám Boh prejavuje, by nás mala naplniť nielen vďačnosťou, ale aj úsilím byť hodnými tejto lásky. Mali by sme sa celým svojím životom usilovať odpovedať na nesmiernu lásku nebeského Otca aspoň tou nepatrnou láskou, akej sme schopní," povedal vladyka a apeloval na veriacich, aby spoločne prejavili svoju vďaku a preukázali svoju úctu voči Tomu, ktorý si najviac zo všetkých zasluhuje lásku, poslušnosť a dôveru.
„Deň Narodenia nášho Spasiteľa prevyšuje akýkoľvek iný deň či výročie, ktoré si ľudia pripomínajú. Spôsob, akým ho oslávime, by mal byť rovnako veľkolepý – nie v predvádzaní bohatstva, materiálneho blahobytu či pozemských radostí, ale vo vďakyvzdaní Bohu, v súdržnosti rodiny, v láske a pokoji medzi ľuďmi. Dovoľte mi vysloviť toto sviatočné prianie: nech nás Hospodin uzná za hodných spolu s nebeskými zástupmi volať: Sláva v výšnich Bóhu, i na zemlí mír, v čelovícich blahovolénije! (Lk 2, 14)," týmito slovami zakončil svoju sviatočnú homíliu vladyka.
V závere sv. liturgie vladyku v mene prítomných duchovných a veriacich pozdravil pri príležitosti sviatku Christovho Narodenia predstavený katedrálneho chrámu mitr. prot. Michal Švajko. „Dovoľte mi, aby som zaželal Vám i všetkým nám, aby sme dôverovali Bohu, že naša krehkosť, nedo-konalosť, slabosť a hriešnosť nikdy nemôžu byť príčinou toho, aby nás Boh prestal mať rád. On nás bude vždy mať rád, aj keď my Ním opovrhujeme, zabúdame Naňho a nerobíme tak, ako by bolo potrebné. Spolu s Vami, vladyka, a tými darmi, ktoré dal Boh Vám aj každému, nech nám pomáha prežívať tento sviatočný čas v radosti a skutočnej viere," povedal.