V nedeľu 27. augusta 2017 ráno do Ľutiny zavítal Jeho Blaženosť arcibiskup prešovský a metropolita českých krajín a Slovenska Rastislav. Privítal ho miestny duchovný správca prot. Demeter Paster, ktorý vyjadril radosť z jeho príchodu na toto významné pútnické miesto. Počas slávnostnej sv. liturgie, ktorú vladyka odslúžil spolu s viacerými duchovnými z rôznych arcidekanátov, udelil o. Demeterovi za jeho dlhoročnú, svedomitú a zodpovednú prácu vysoké cirkevné vyznamenanie – právo nosenia mitry počas bohoslužieb.
„Chcel by som Vám zaželať, aby sa pre vás tento tŕňový veniec stal ustavičnou pripomienkou lásky a sebaobetovania nášho Spasiteľa, ktoré sme my všetci povolaní napodobňovať a nasledovať. V tento deň Vám prajem, aby Vás Boh po mnohé ďalšie roky posilňoval a cez toto vyznamenanie povzbudzoval vykonať ešte veľa dobrého na Jeho slávu a pre spásu Božieho ľudu, ktorý vám bol zverený," zaželal vladyka o. Demeterovi.
Vladyka Rastislav sa k veriacim prihovoril v kázni. Podľa jeho slov, život a Usnutie Presvätej Bohorodičky môžeme nazvať „čudným". „Toto slovo, ktoré dnes používame v zmysle zvláštny, nepochopiteľný, v cirkevnej slovančine znamená zázračný, nadprirodzený. Život Presvätej Bohorodičky môžeme nazvať čudným v obidvoch zmysloch – bol naozaj zázračný i zvláštny. Vari nebolo „čudné" – zázračné a zvláštne – už Jej Počatie – plod viery a modlitby Jej prestarnutých rodičov? Jej „čudné" – zázračné a zvláštne Narodenie nám má navždy pripomínať, že spása ľudského rodu nebola dielom našej prirodzenosti, ale Božej blahodate. Vari nebolo „čudné", t. j. zázračné a zvláštne – Jej Uvedenie do jeruzalemského Chrámu? Rodičia Ju ako trojročnú privádzajú do jeruzalemského Chrámu slúžiť Hospodinovi. Vtedajší veľkňaz Zachariáš z vnuknutia Svätého Ducha Ju uvádza do „Svjatája Svjatých" – najposvätnejšieho miesta jeruzalemského Chrámu, za oponu do veľsvätyne, kam on sám mal právo vstupovať len raz do roka. Kedysi tam boli uschované najposvätnejšie predmety Izraela – Archa zmluvy, čiže truhlica s tabuľami Zákona; Áronova palica, ktorá napriek svojej suchosti zázračne rozkvitla; nádoba s mannou, ktorú štyridsať rokov jedli Hebrejci počas svojho putovania do Zasľúbenej zeme. Všetky tieto veci symbolizovali práve Ju. Ona je tá pravá Archa, ktorá v Sebe nosila vtelené Božie Slovo. Ona je tá pravá Áronova palica, keďže Jej panenská ľudská prirodzenosť priniesla svetu Kvet – Bohočloveka. Ona je tá pravá Nádoba nebeskej Manny, ktorú Hospodin daroval ľudskému rodu, aby nikdy viac netrpel duchovným hladom," povedal vladyka.
„Aký zázračný a zvláštny bol celý život Presvätej Bohorodičky, taký zázračný a zvláštny bol i Jej odchod z tohto sveta. Kiež by sme aj my prežili tento pozemský život, tak ako Ona – s neochvejnou vierou v Boha a dôverou Jeho Prozreteľnosti. Kiež by sa aj pre nás, tak ako pre Ňu, telesná smrť stala začiatkom nového, večného života, a hrob v zemi bránou do neba," povedal v závere kázne vladyka.
Na konci sv. liturgie sa k veriacim prihovoril i miestny duchovný správca o. Demeter, ktorý vyslovil úprimné poďakovanie vladykovi za udelenie cirkevného vyznamenania, starostovi obce Ľutina p. Vladimírovi Lelovskému za obetavé úsilie o jej rozvoj, a sabinovskému speváckemu zboru na čele s jeho dirigentom prot. Miroslavom Humeníkom za krásny duchovný spev.
Po skončení sv. liturgie sa konalo pomazanie veriacich požehnaným olejom a následne sprievod okolo chrámu s čítaním Evanjelií.
Copyright © 2014 Prešovská Pravoslávna Eparchia