Prešovská pravoslávna eparchia

Rozlúčka s mitr. prot. Milanom Gerkom

Domov   >   Vyhľadávanie
V Katedrálnom chráme sv. kniežaťa Alexandra Nevského sa v stredu 10. novembra 2021 uskutočnila modlitebná rozlúčka s mitr. prot. prof. ThDr. Milanom Gerkom, CSc. Svoju nesmrteľnú dušu odovzdal Stvoriteľovi v utorok 2. novembra 2021 vo veku 76 rokov. Obrad pohrebu vykonal arcibiskup prešovský a metropolita českých krajín a Slovenska Rastislav spolu s dekanom Pravoslávnej bohosloveckej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove prot. doc. ThDr. Štefanom Pružinským, PhD., riaditeľom Úradu Prešovskej pravoslávnej eparchie – eparchiálnej rady v Prešove mitr. prot. prof. ThDr. Alexandrom Capom, CSc., prefektom Pravoslávneho kňazského seminára PU v Prešove archim. Serafimom (Melnykom) a archidiakonom Maximom (Durilom). Na pohrebe sa okrem príbuzných zúčastnili i veriaci zo širokého okolia za dodržania príslušných protiepidemických opatrení.

Kázňou sa k prítomným prihovoril dekan PBF PU prot. Štefan Pružinský, ktorý zdôraznil, že obrad pohrebu je vlastne vyprevadením človeka na jeho poslednej ceste – ceste k Stvoriteľovi. Liturgický text pohrebného obradu hovorí priamo o ceste: Blažén púť, vóňže ídeši dnés dušé... Je to cestá blahá, ale aj náročná, pretože človek sa po prvý raz dostane tak blízko do prítomnosti Božej a tento moment bude zároveň okamihom súdu. Tu na zemi človek, ak sa vydáva na cestu, túži po tom, aby ho niekto vyprevadil, dal mu krížik na čelo, bozk, objatie a pomohol mu s vecami, ktoré na cestu potrebuje. Preto je dobré a správne, ak vyprevádzame človeka na jeho poslednej ceste – slzami, modlitbami, prosbami za neho, ale aj pomocou pozostalým.

Ako ďalej povedal, o. Milan bol takmer 50 rokov duchovným správcom Pravoslávnej cirkevnej obce v Závadke. Ovplyvnil mnohé generácie veriacich, a to nielen vo svojej cirkevnej obci, ale aj na bohosloveckej fakulte a v kňazskom seminári. Mnohým napomohol k rozhodnutiu prijať kňazskú vysviacku a vydať sa na cestu duchovenskej služby. Pre všetkých bol veľkým vzorom v láske, prívetivosti a obetavosti. Celý život sa usiloval o jednotu medzi ľuďmi. Pomáhal nachádzať zmier v konfliktných situáciách a vždy citoval žalm: „Aké je dobré a milé, keď žijú bratia pospolu!" (Ž 132, 1). Stál pri zrode 16 misijných centier v miestach, kde sa nasťahovali reoptanti – navrátilci z Ukrajiny, z ktorých polovica sa neskôr transformovala na dodnes fungujúce cirkevné obce.

„Neustále bol činný, aktívny a optimistický. Nikdy nepodľahol dojmu, že sa niečo nedá uskutočniť, že niečo nejde - vždy hľadal možnosti, ako sa to dá. Nech jeho obetavá služba Christovej Cirkvi bude vzorom pre nás všetkých," povedal v kázni o. Štefan.

Telesné ostatky mitr. prot. Milana Gerku boli uložené do zeme na cintoríne v Prešove.

Nekrológ

Nebohý mitr. prot. prof. ThDr. Milan Gerka, CSc. sa narodil 6. januára 1945 v obci Ortuťová (okr. Bardejov). Po ukončení základného a stredoškolského štúdia absolvoval Pravoslávnu bohosloveckú fakultu v Prešove, ktorú úspešne ukončil v roku 1965. Následne absolvoval Petrohradskú duchovnú akadémiu v bývalom ZSSR. Po návrate zo štúdií vstúpil s Nadeždou Podhájeckou do manželského zväzku, v ktorom sa im narodil syn Vladimír.

30. septembra 1971 bol Jeho Preosvietenosťou biskupom prešovským Nikolajom (Kocvárom) v kaplnke bohosloveckej fakulty vysvätený na diakona. 18. júna 1972 bol vladykom Nikolajom v Katedrálnom chráme sv. Alexandra Nevského v Prešove vysvätený na kňaza. V tom istom roku začal pracovať ako odborný asistent na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte v Prešove. V kňazskej službe začínal ako špirituál na našej bohosloveckej fakulte v roku 1973. Celá jeho kňazská služba bola spätá s cirkevnými obcami Závadka a Spišská Nová Ves, kde s Božou pomocou vybudoval chrám, modlitebňu a zakúpil a zrekonštruoval farské budovy. Dlhé roky pôsobil aj ako arcidekan pre okresy Spišská Nová Ves, Gelnica a Levoča. Veľa pozornosti venoval ako dobrý pastier aj reoptantom na strednom a západnom Slovensku.

Priebežne o. Milan pôsobil aj ako akademický pracovník na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte, kde získal v roku 1980 akademický titul ThDr.; vedeckú hodnosť CSc. v roku 1993; docentskú habilitáciu v roku 1978 a na profesora sa inauguroval v roku 1983. Ako dekan viedol pravoslávnu fakultu v rokoch 1987 až 1993 a v rámci Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach bol dekanom v rokoch 1990 až 1993. V spomenutých rokoch riešil otázku prechodu fakulty z rezortu ministerstva kultúry do rezortu ministerstva školstva a nadobudnutia priestorov fakulty a kňazského seminára.

V rokoch 1977 až 2010 bol vedúcim viacerých katedier: Katedry základného bohoslovia a filozofie, Katedry základného bohoslovia a sociálnej práce a Katedry kresťanskej antropológie a sociálnej práce. Dlhé roky pôsobil aj na Katedre biblických náuk, kde sa špecializoval na Starý Zákon. Od roku 2010 pôsobil ako rektor Pravoslávneho kňazského seminára Prešovskej univerzity v Prešove.

Ako kancelár Úradu metropolitnej rady Pravoslávnej cirkvi na Slovensku pôsobil v rokoch 1994 až 2000. V rokoch 1991 až 1997 bol členom výboru Svetovej rady cirkví v Ženeve. Ako tajomník Posvätnej synody Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách na Slovensku a hovorca pôsobil od roku 2001 až do roku 2021. V roku 1998 založil Filantropiu Pravoslávnej cirkvi na Slovensku.

Počas svojej kňazskej služby bol postupne ocenený právom nosenia nabederníka počas bohoslužieb, právnom nosenia zlatého náprsného kríža, titulom protojerej, právom nosenia zlatého kríža s ozdobami, právom nosenia palice a právom nosenia mitry.

V roku 1987 mu bol udelený patriarší kríž a v roku 1989 Rád sv. ap. Pavla od Konštantínopolského patriarchátu.

V roku 2000 mu bola udelená strieborná medaila Pravoslávnej bohosloveckej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove. V roku 2004 medená medaila sv. Inocenta od Americkej pravoslávnej cirkvi. V roku 2007 mu bola udelená medaila Pravoslávneho kňazského seminára Prešovskej univerzity v Prešove a v roku 2016 zlatá medaila Prešovskej univerzity, udelená rektorom Prešovskej univerzity v Prešove prof. PhDr. Petrom Kónyom, PhD.

Zosnulý o. Milan pôsobil v kňazskej službe 49 rokov. Bol to skromný, obetavý, trpezlivý, duchovný a múdry človek, ktorý bol skutočným duchovným otcom pre mnohých ľudí nielen vo svojej cirkevnej obci či arcidekanáte, ale i na akademickej pôde a v celej Prešovskej pravoslávnej eparchii. Takto ho vnímali aj mnohí veriaci v iných eparchiách, doma i v zahraničí, ale aj veriaci iných denominácií.

Blažénnyj pokój, i víčnaja jemú pámjať!

Príhovor metropolitu Rastislava na záver pohrebu mitr. prot. Milana Gerku

Duchovní otcovia, bratia a sestry v Christovi,

keď kedysi izraelský kráľ Dávid rozmýšľal o Božej všemohúcnosti a všadeprítomnosti, v jednom zo svojich žalmov povedal: Kam by som odišiel spred Tvojho Ducha, kam by som utiekol spred Tvojej tváre? Keby som vystúpil na nebesia, si tam, keby som zostúpil do podsvetia, si tam. Keby som mal krídla rannej zory a usadil sa pri najvzdialenejšom mori, aj tam by ma viedla Tvoja ruka a držala Tvoja pravica (Ž 138, 7-10). Keď o takmer tisíc rokov neskôr jeho Potomok – náš Spasiteľ Iisus Christos – zomrel na Kríži, bol uložený do hrobu a na tretí deň vstal z mŕtvych, dostali tieto Dávidove slová nový rozmer.

Veľké, naozaj veľké je tajomstvo našej spásy: Boží Syn sa stal Synom človeka, Ten, čo je večný, vstúpil do plynutia času a Sám Život zostúpil až na dno podsvetia, aby ho vyplienil a zlomil osteň smrti. Vedel alebo tušil diabol, kto Christos v skutočnosti je? Mohol satan, zaslepený nepredstaviteľnou pýchou a zlobou, pochopiť nekonečnú Božiu Lásku, ktorá neváhala obetovať samu seba za život sveta a jeho spásu?

Nevedel a nemohol si ju ani predstaviť, ani pochopiť, a potom, potom už bolo neskoro – pre neho neskoro... Boží Syn vyšiel z pekla ako Víťaz. Nielenže premohol diabla a Svojou «smrťou zašliapol smrť», ale i «všetkým tým, čo boli v hroboch, daroval život». A toto Evanjelium – dobrú, radostnú zvesť o víťazstve Života nad smrťou – rozniesli Christovi učeníci ako Jeho posli do všetkých končín zeme.

O tom, ako žilo prvé kresťanské pokolenie, preniknuté radostnou zvesťou Evanjelia, vydáva svedectvo sv. apoštol Pavol, ktorý vo svojom liste Titovi píše: Zjavila sa Božia milosť prinášajúca spásu všetkým ľuďom, ktorá nás vychováva, aby sme sa zriekli bezbožnosti a svetských žiadostí a žili v terajšom veku rozvážne, spravodlivo a nábožne, a očakávali blažené splnenie nádeje a príchod slávy veľkého Boha a nášho Spasiteľa Iisusa Christa (Tit 2, 11-13).

Takto žili nielen prvé kresťanské generácie a mnohé ďalšie pokolenia – takýto bol i život toho, koho dnes vyprevádzame – duchovného otca Milana Gerku, správcu cirkevnej obce v Závadke a spišského arcidekana, rektora Pravoslávneho kňazského seminára a bývalého dekana bohosloveckej fakulty, dlhoročného tajomníka Posvätnej synody. Všetci tí, čo sme mali to šťastie, že sa stal neodmysliteľnou súčasťou nášho života, nikdy nezabudneme na jeho vieru, lásku, pokoru, prívetivosť, starostlivosť, obetavosť, trpezlivosť a ostatné cnosti, ktorými ho požehnal a ozdobil Hospodin. On vo svojom osobnom i kňazskom živote úprimne veril a vždy pamätal na slová nášho Spasiteľa: Ja som vinič a vy ratolesti. Kto zostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia, lebo bezo mňa nemôžete spraviť nič (Jn 5, 15). A tak ako kňaz pre svojich veriacich a ako profesor bohosloveckej fakulty pre svojich študentov bol vždy vzorom v reči, správaní, láske, vo viere a mravnej čistote (1 Tim 4, 12). Mnoho, premnoho ľudí bude na neho vždy spomínať ako na horlivého dušpastiera a skúseného pedagóga, ale najmä ako na všestranne talentovaného a nesmierne obetavého človeka.

V dobe, keď byť kňazom znamenalo nie spoločenskú prestíž či postavenie, ale práve naopak, posmešky, útlak a prenasledovanie, sa rozhodol prijať kňazskú vysviacku. A nielenže sám na Božie volanie odpovedal, ale po mnoho desaťročí aktívne pomáhal aj mnohým iným nachádzať odvahu vydať sa úzkou a tŕnistou cestou kňazskej služby. Výrazne ovplyvnil niekoľko generácií študentov bohosloveckej fakulty v dobách náboženstvu vo všeobecnosti a kresťanstvu obzvlášť nie príliš priaznivo naklonených. Pre mňa osobne najväčším duchovným odkazom jeho požehnaného života a pôsobenia zostane jeho schopnosť v dobách najtemnejších nestrácať optimizmus a vnútornú slobodu, a v časoch pokoja nezaspať na vavrínoch a vždy si zachovať triezvy pohľad na veci a rozvahu.

V knihe Zjavenia sa hovorí: Blažení sú tí, čo umierajú v Pánovi. Áno, odteraz, hovorí Duch, nech si odpočinú od svojich námah, lebo ich skutky idú za nimi (Zj 14, 13). A preto, aj keď nás všetkých zvesť o skone otca Milana Gerku bolestne zasiahla a naplnila zármutkom, obraciam sa k Bohu so slovami poďakovania za to, že daroval Svojej Cirkvi takého verného a vytrvalého služobníka a úpenlivo Ho prosím, aby mu odpustil všetky hriechy a nedostatky a prijal jeho dušu do Svojho Kráľovstva, aby mu daroval dôstojné miesto odpočinku a príbytok medzi spravodlivými. Nech Boh zotrie z očí jeho najbližšej rodiny a príbuzných, ale aj všetkých priateľov a známych každú slzu (Zj 21, 4) a všetok náš smútok, bolesť a žiaľ nech premení na tichú radosť z uvedomenia si toho, že práve vo chvíľach najťažších je On so Svojou milosťou človeku najbližšie.

Otec Milan, slová nedokážu vyjadriť náš smútok, ktorý pociťujeme z tvojho odchodu, ale i našu úctu a vďaku za tvoje celoživotné dielo. Dobrý boj si bojoval, beh si dokončil, vieru zachoval. Máš pripravený veniec spravodlivosti, ktorý ti dá v onen deň Hospodin, spravodlivý sudca! (porov. 2 Tim 4, 7-8). A ja sa modlím, aby sme my všetci spoločne s tebou z Christových úst začuli raz slová: Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je vám pripravené od založenia sveta! (Mt 25, 34)

Víčnaja tebí pámjať!
Zdroj: Tlačové oddelenie Úradu Prešovskej pravoslávnej eparchie v Prešove

<<   Návrat späť
Aktuality     |     Pravoslávna cirkev     |     Metropolita     |     Pozvánky     |     Svet     |     Na stiahnutie     |     Schematizmus     |     Kontakty