Prešovská pravoslávna eparchia

Rozlúčka s duchovným otcom Vasiľom Bobákom

Domov   >   Vyhľadávanie
Za účasti množstva duchovných a veriacich z celého Slovenska sa vo štvrtok 2. marca 2017 Jeho Blaženosť arcibiskup prešovský, metropolita českých krajín a Slovenska Rastislav v chráme Pokróva Presvjatýja Bohoródicy rozlúčil s duchovným správcom cirkevnej obce v Smolníku mitr. prot. Vasiľom Bobákom, ktorý v pondelok 27. februára 2017 vo veku 88 rokov odovzdal svoju nesmrteľnú dušu Stvoriteľovi.

V noci bolo za účasti duchovných pri telesných ostatkoch otca Vasiľa čítané sv. Evanjelium. Ráno sa konali pohrebné obrady.

Duchovný správca pravoslávnej cirkevnej obce v Spišskej Novej Vsi prot. Štefan Pružinský ml. v kázni poukázal na to, v čom bol o. Vasiľ podľa vzoru Iisusa Christa a svätých príkladom ozajstného kňaza. Ako povedal, ľudia od neho odchádzali povzbudení a potešení. Všetkých prijímal s úprimnou radosťou podobne ako prep. Serafím Sarovský a rovnako ako on cítil a poznal potreby ľudí, ktorí k nemu prichádzali. Vedel im povedať presne to, čo ich najviac zaujímalo a povzbudiť v tom, čo ich najviac trápilo, aj keď ich videl po prvýkrát. Pre jeho modlitby Boh uzdravoval chorých, vyháňal démonov a kriesil duchovne mŕtvych. Na záver o. Štefan vyjadril nádej, že „tak, ako sme sa doteraz my zhovárali s o. Vasiľom o Bohu, tak sa teraz bude o. Vasiľ zhovárať s Bohom o nás. Okrem svojich modlitieb za neho ho môžeme aj naďalej prosiť o jeho pomoc a modlitby za nás. O. Vasiľ takýmto spôsobom zostáva aj naďalej s nami," povedal o. Štefan.

Život a duchovenské pôsobenie o. Vasiľa priblížil v nekrológu tajomník pre pastoráciu a katechizáciu Prešovskej pravoslávnej eparchie prot. Ján Kuzan.

V závere pohrebných obradov sa v mene o. Vasiľa so všetkými rozlúčil a v jeho mene poďakoval okresný arcidekan mitr. prot. Milan Gerka. „Keď sa dnes pozrieme na tento chrám, vidíme jeho krásu. Avšak všetko to, čo o. Vasiľ po sebe zanechal ako dielo svojich rúk a modlitieb, by tu nebolo, keby nebolo vás, mátuška. Vy ste mu vždy boli skutočnou pomocníčkou, manželkou, ktorá s ním zdieľala všetky radosti i starosti. V mene veriacich cirkevnej obce, v mene svojom, ako i všetkých prítomných, sa vám chcem poďakovať za vašu lásku voči svojmu manželovi i celej pravoslávnej Cirkvi," povedal o. Milan a vyjadril nádej, že Smolník zostane miestom duchovného života a ku hrobu o. Vasiľa budú prichádzať veriaci, aby sa mu poďakovali za jeho lásku a modlitby.

Pred prečítaním záverečnej rozhrešujúcej modlitby, vyliatím požehnaného oleja na telesné ostatky o. Vasiľa Bobáka a pokropením rakvy sv. vodou sa k prítomným prihovoril vladyka Rastislav. „Za všetkých, čo tu dnes stojíme, sa chcem poďakovať o. Vasiľovi za jeho namáhavý, ale prínosný život. Tí, ktorí ste dnes hovorili, všetci ste vo svojich príhovoroch vyzdvihovali to, ako sa rád a dlho modlil. Viete, prečo to dokázal? Pretože opravdivo miloval. Keby nemiloval Boha a ľudí, nedokázal by sa toľké hodiny modliť. Keby nebral ťažkosti všetkých, čo za ním prichádzali, ako svoje vlastné, nedokázal by celé dni stáť pred Božím prestolom a vo dne v noci prinášať Bohu modlitby, nespočetnekrát slúžiť sv. Tajinu pomazania chorých olejom a všetky ostatné molebeny a modlitby, o ktoré ho ľudia prosili a on ich ako kňaz zodpovedne, svedomito a čestne konal. Nech dá Hospodin, drahí duchovní otcovia, aby o. Vasiľ zostal pred našim vnútorným zrakom ako svetlý, nasledovaniahodný vzor. Všetci, ktorí tu dnes stojíme, by sme sa mu za jeho modlitby, ktoré počas svojho života za nás prinášal, mali teraz odplatiť tým, že po uložení jeho tela do zeme na neho nezabudneme. Jeho opravdivú lásku smrť nemôže zničiť. Nech dá Boh, aby sa aj naša láska ukázala byť opravdivá. Aby sme sa mu za všetko dobré, čo počas svojho pozemského života pre nás vykonal, odvďačili pamätaním na neho vo svojich modlitbách," povedal vladyka.

V mene všetkých Smolníčanov sa prihovoril miestny duchovný jerej Zoil (Zoltán) Rausch, ktorý o odchode o. Vasiľa povedal, že spolu s ním z každej veriacej rodiny v Smolníku odchádza rodinný príslušník. „Pre nás bol skutočne členom rodiny. Hoci teraz telesne odchádza, vieme, že duchovne zostáva s nami. Stačí, keď sa pozrieme von a uvidíme slnko. Keď som sa dozvedel, že o. Vasiľ zomrel, pri príprave pohrebu som sa pozrel na týždennú predpoveď počasia, podľa ktorej malo dnes husto pršať – avšak, ako vidíme, namiesto toho krásne svieti slnko. Preto nie je na mieste žiaden strach. Mal som tú česť byť s ním neustále šesť rokov. O. Vasiľ nás neprestajne učil, že treba veriť, že Boh ľuďom, ktorí sa modlia, pomáha. Neurobil to prvýkrát, že poprosil Boha, aby zmenil počasie – spravil to napr. keď sme stavali chrám a nemal ani najmenšie pochybnosti. O sile modlitby o. Vasiľa u nás vie každý. Mnohým ľuďom svojou modlitbou zmenil život. Vždy nás učil veľmi prosto, často citoval Evanjelium. Keď som sa ho pýtal, čo mám robiť a ako mám žiť, jeho odpoveďou bol vždy nejaký citát z Evanjelia. Raz sa stalo, že prišli nejakí ľudia. Povedal som mu: „Otče, nezvládnete to...", nemal totiž silu ani len sa najesť. Keď však počul, že pred chrámom stoja ľudia a čakajú na modlitbu, povedal mi: „Ty ma budeš viesť. Ľuďom treba slúžiť". Svojim životom dokázal to, čo citoval z Evanjelia: „Syn človeka neprišiel, aby Mu slúžili, ale aby slúžil a dal Svoj život ako výkupné za mnohých" (Mt 20, 28), povedal vo svojom príhovore o. Zoil.

Následne boli telesné ostatky o. Vasiľa Bobáka uložené do krypty pri chráme.

Nekrológ

„Skončáv tečénije k Tebí pribihóch, Hóspodi, prestávlennyj vopijét nýni: prehrišénija ostávi, Christé Bóže, i ne osudí mené, jehdá chóščeši sudíti vsim, vírno bo Tebé vzyskách. Vsja dilá Hospódňa Hóspoda pójte, i prevoznosíte Jehó vo víki."

Nebohý prot. Vasiľ Bobák sa narodil 3. augusta 1928 v roľníckej rodine v obci Frička (okres Bardejov). Základné vzdelanie nadobudol v meštianskej ľudovej škole, potom pokračoval v štúdiu na Obchodnej akadémii v Hradci Králové. Keďže životné podmienky na Slovensku v tých časoch boli veľmi ťažké, mnohé rodiny odchádzali za lepším životom do zahraničia. Tak spravila i rodina Bobákovcov, ktorá sa presťahovala do Volynského kraja na Ukrajine. Mladý Vasiľ pokračoval v štúdiu vo Volynskom duchovnom seminári v Lucku, ktorý ukončil v r. 1954 a 18. apríla toho istého roku sa oženil s Máriou Šokálovou, s ktorou spolu vychovali dvoch synov. V ďalšom štúdiu pokračoval v Moskovskej duchovnej akadémii v Zagorsku, ktorú absolvoval v r. 1959 s titulom kandidát bohoslovia. Ako čerstvému absolventovi Moskovskej duchovnej akadémie mu vtedajšie politické pomery v ZSSR neumožnili vykonávať kňazskú službu, preto sa zamestnal v jednom z užhorodských závodov. Túžba po návrate na rodnú zem bola v ňom čoraz silnejšia, preto po zmene politických pomerov v ZSSR v 60-tych rokoch využil možnosť vrátiť sa do rodného kraja, avšak i tu sa mohol zamestnať len v civilnom sektore v podnikoch Strojstav a Kamenárstvo v Prešove.

Počas týchto rokov v ňom nevyhasla túžba pôsobiť v duchovenskej službe. Začiatkom 90. rokov pôsobil na PBF v Prešove ako externý asistent. Koncom r. 1993 sa rozhodol požiadať Vysokopreosvieteného vladyku Nikolaja o prijatie do duchovenskej služby. Jeho žiadosti vladyka vyhovel a 12. februára 1994 ho v Katedrálnom chráme sv. kniežaťa Alexandra Nevského v Prešove vysvätil na diakona a 12. februára 1996 na jereja.

Jeho prvým a nakoniec jediným pôsobiskom sa od 1. mája 1996 stala cirkevná obec v Smolníku. Začínal tu v náhradných bohoslužobných priestoroch, kde organizoval aktívny duchovný život cirkevnej obce a postupne pripravoval podmienky pre výstavbu chrámu. Jeho úsilie o nový pravoslávny chrám v Smolníku bolo zavŕšené 19. októbra 2009, kedy Vysokopreosvietený vladyka Ján posvätil novopostavený chrám v česť Pokróva Presvjatýja Bohoródicy.

V r. 2000-2007 bol prot. Vasiľ Bobák členom Komisie pre skúmanie kánonických priestupkov.

V duchovenskej službe pôsobil vcelku 23 rokov. Za svoju prácu vo Vinici Christovej bol postupne ocenený právom nosenia nábederníka pri bohoslužbách, právom nosenia zlatého náprsného kríža, titulom protojerej, právom nosenia kríža s ozdobami, právom nosenia mitry, právom nosenia dvoch krížov pri bohoslužbách. Bola mu udelená aj medaila sv. apoštolom rovného veľkého kniežaťa Vladimíra 1. stupňa.
Mitr. prot. Vasiľ Bobák počas svojho jerejského pôsobenia v Smolníku mnohých presvedčil o sile modlitby. Preto aj my vo svojich modlitbách prosme Christa Spasiteľa, aby „so svjatými upokójil dúšu novoprestávlennaho rabá Svojehó Vasílija protojeréja, idíže nísť bolízň, ní pečáľ, ní vozdychánije, no žízň bezkonéčnaja".

Blažénnyj pokój, i víčnaja jemú pámjať!

FOTOGALÉRIA K ČLÁNKU
Zdroj: Tlačové oddelenie Úradu Prešovskej pravoslávnej eparchie v Prešove

<<   Návrat späť
Aktuality     |     Pravoslávna cirkev     |     Metropolita     |     Pozvánky     |     Svet     |     Na stiahnutie     |     Schematizmus     |     Kontakty