Rozlúčka s duchovným otcom Šimonom Oprondekom

Obrad pohrebu vykonal riaditeľ ÚPPE v Prešove mitr. prot. Alexander Cap spolu s ďalšími duchovnými Prešovskej pravoslávnej eparchie.

Smútočnú kázeň predniesol arcidekan pre okresy Poprad, Kežmarok, Spišská Nová Ves, Levoča a Gelnica mitr. prot. Milan Gerka. Nekrológ prečítal tajomník ÚPPE pre pastoráciu a katechizáciu prot. Ján Kuzan a rozlúčkový príhovor k pozostalej rodine predniesol arcidekan pre okresy Medzilaborce a Stropkov mitr. prot. Ján Novák.

Následne boli telesné ostatky o. Šimona uložené do zeme na cintoríne v Osturni.

Nebohý prot. Šimon sa narodil 16. septembra 1944 v obci Osturňa, okres Kežmarok.

Vyrastal v rodnej obci, kde nadobudol i základné školské vzdelanie. V roku 1962 sa prihlásil na štúdium na Pravoslávnu bohosloveckú fakultu v Prešove. Na konci štúdia, ako poslucháč 4. ročníka PBF v Prešove, uzavrel 23. apríla 1966 manželstvo s Katarínou Sekerákovou, s ktorou vychovali štyri deti.

8. mája 1966 ho v Katedrálnom chráme v Prešove  preosvietený vladyka Nikolaj vysvätil na diakona a v pravoslávnom chráme v Osturni 15. mája 1966 bol preosvieteným vladykom Nikolajom vysvätený na jereja.

Od 1. júla 1966 bol ustanovený za duchovného správcu cirkevnej obce Litmanová, okres Stará Ľubovňa, ale na základe náboru do podniku Konstruktíva n. p. Praha, nastúpil od 1. apríla 1967 do  pracovného pomeru v tomto podniku, v rámci výkonu základnej vojenskej služby a pracoval tam do 30. októbra 1968, teda 19 mesiacov.

Od 1. novembra 1968 sa vrátil do Litmanovej, aby pokračoval v duchovenskej činnosti, no vojenská správa si ho povolala doslúžiť si povinnú vojenskú službu, a tak 3. februára 1969 nastúpil na výkon tejto služby. Po jej skončení, vrátil sa k svojej rodine do pôsobiska v Litmanovej, kde zažil 8. augusta 1969 v nočných hodinách pred polnocou so svojou rodinou ťažké chvíle.

Miestni obyvatelia kameňmi porozbíjali okná na farskej budove, vylámali vchodové dvere, vnikli do budovy a vyhrážali sa mu, že ho násilím vysťahujú z budovy. Otca Šimona s rodinou po tejto barbarskej noci prichýlila dočasne pod svoju strechu jedna pravoslávna rodina v Litmanovej, a následne sa presťahoval do Bajeroviec. Jeho problémy sa týmto nekončili, ale aby sa aspoň trochu zmenšili, bolo mu umožnené v septembri 1970 dočasne sa ubytovať v budove Eparchiálnej rady v Prešove, odkiaľ bol o. Šimon vysielaný vykonávať bohoslužby podľa potreby na rôzne cirkevné obce.

Takto o. Šimon pôsobil do 1. júna 1972, keď bol ustanovený za duchovného správcu cirkevnej obce Medvedie, okres Svidník. Od 1. novembra 1980 bol ustanovený za duchovného správcu cirkevnej obce Becherov, okres Bardejov. Od 1. októbra 1982 bol ustanovený za duchovného správcu cirkevnej obce Ladomirov, okres Humenné. K 1. júlu 1996 bol prot. Šimon ustanovený za duchovného správcu cirkevnej obce Svetlice, okres Humenné, kde aj 1. apríla 2008 ukončil svoju duchovenskú službu, v ktorej pôsobil 42 rokov.

Za svoju prácu vo Vinici Christovej bol postupne ocenený právom nosenia nabederníka, náprsného zlatého kríža a titulom protojerej.

Blažénnyj pokój, i víčnaja jemú pámjať!