Sv. Liturgiu a pohrebné obrady spolu s Jeho Blaženosťou arcibiskupom prešovským a metropolitom českých krajín a Slovenska Rastislavom slúžili miestny arcidekan mitr. prot. Ján Sovič, miestny duchovný správca jerej Pavol Kačmár a viacero ďalších kňazov zo svidníckeho arcidekanátu a okolia.
Po skončení sv. Liturgie sa k prítomným prihovoril vladyka Rastislav, ktorý sa poďakoval o. Nikolajovi za jeho službu v cirkvi. Následne boli v chráme za účasti príbuzných a veriacich vykonané nad telom zosnulého kňaza pohrebné obrady.
„Drahí bratia a sestry, smrť na nás pôsobí veľmi zdrvujúco, bolestne a vnáša smútok do našich sŕdc. Dnes tento smútok smrti dolieha na vás, drahá mátuška, drahé deti, drahá rodina. Dnes sme sa tu zišli, aby sme vyprevadili na poslednej ceste nielen vášho manžela, ale i duchovného Cirkvi, ktorý bol poslaný na nivu Christovu. Toto je smútok nielen vás, drahá mátuška, drahá rodina, ale je to aj smútok Cirkvi, lebo dnes odchádza jej služobník, ktorý neraz takto stál na pohrebe, vyprevádzal, kázal, utešoval a zdôrazňoval nádej," povedal v kázni o. Ján Sovič a zdôraznil, že aj napriek tomu, že ľudsky na nás smrť pôsobí veľmi bolestivo, pohreb kňaza a všeobecne kresťana by sa nemal niesť v duchu smútku a zúfalstva.
„Veď koniec koncov aj Sám Iisus Christos zaplakal pred tvárou smrti pri hrobe Lazára. Tí, ktorí tam boli, len skonštatovali: „Hľa, ako ho mal rád!" (Jn 11, 36). Ten istý Christos, Ktorý zaplakal, Ten aj potešil, keď povedal Marte: „Tvoj brat vstane z mŕtvych" (Jn 11, 23). Kiež by sme mali takú vieru, ako Marta, ktorá Mu odpovedala: „Viem, že vstane pri vzkriesení v posledný deň" (Jn 11, 24). Na to jej Christos riekol: „Ja som Vzkriesenie a Život, kto verí vo Mňa, bude žiť, aj keď umrie" (Jn 11, 25). A hneď potom vykonal zázrak vzkriesenia prostými slovami, ktoré povedal Lazárovi: „Lazár, poď von!" (11, 43)," povedal v kázni o. Ján.
„Bratia a sestry, Christos urobil veľký zázrak. Jeho Vzkriesenie je prameňom i nášho vzkriesenia. Keby Christos nevstal z mŕtvych, mohli by sme beznádejne plakať. Bol by pre nás možno veľkým človekom, z ktorého by sme si mohli brať príklad, ale nebol by našim Spasiteľom. Iisus Christos však vstal z mŕtvych a preto konajme pohreby ako tí, ktorí majú nádej," uviedol o. Ján.
„Milovaní, či Christos prišiel preto, aby sme nezomierali? Či nezomreli patriarchovia, apoštoli, mučeníci a prepodobní? „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta" (Jn 18, 36), povedal Christos. Neprišiel preto, aby nás na tomto hriešnom svete nechal večne. „Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k Sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som Ja" ( Jn 14, 2-3), povedal Christos. No aj napriek tomuto ubezpečeniu častokrát pochybujeme a smrť nás desí. Dokonca i trpezlivý Jób si kládol otázku: „Ak muž umrie, vari znova ožije? (Jób 14, 14). Apoštol Pavol na túto otázku odpovedá, že večný život nielenže existuje, ale dokonca „oko nevidelo, ucho nepočulo a človeku na myseľ neprišlo to, čo Boh pripravil tým, ktorí Ho milujú" (1 Kor 2, 9)," dodal o. Ján.
Uprostred pohrebných obradov prečítal za úrad Prešovskej pravoslávnej eparchie nekrológ prot. Ján Kuzan a v ich závere sa k prítomným prihovoril o. Pavol Kačmár, ktorý sa v mene nebohého o. Nikolaja rozlúčil so všetkými príbuznými a známymi.
Následne boli telesné ostatky o. Nikolaja Lazora uložené do zeme na cintoríne v Ladomirovej.
Víčnaja jemú pámjať!
Copyright © 2014 Prešovská Pravoslávna Eparchia