V krátkom príhovore po večernej bohoslužbe v prvý deň Veľkého pôstu pozdravil prítomných a poprial im mnoho duchovných a telesných síl do začínajúceho sa Veľkého pôstu.
„V jednej zo stichír dnešného dňa sa hovorí: Vozsijá vesná póstnaja – nastala jar pôstu. Pre nás kresťanov sa jar nezačína dňom jarnej rovnodennosti, ale príchodom svätej Štyridsiatnice. Pôst pre nás nie je – ako to dnes počúvame zo všetkých strán – prežitkom stredoveku, ktorý je treba odstrániť. Nie je prejavom duchovnej úzkosti, náboženskej hystérie ani sklonov k sebatrýzneniu. Je to pozvanie vydať sa na cestu pokánia. Aby sme sa aj my, tak ako kedysi márnotratný syn, vrátili do otvorenej náruče nebeského Otca, ktorý nikdy nikomu nič nevyčíta a prijíma aj toho najväčšieho hriešnika," uviedol vo svojom príhovore vladyka.
Kánon svätého Andreja Krétskeho podľa jeho slov otvára bránu do dní, ktoré nás majú pripraviť na sviatok Paschy.
„Tento kánon, ktorý je jedným z najväčších, ak nie vôbec najväčším kánonom, ktorý sa číta počas cirkevného roka, má okrem svojej dĺžky – dvestopäťdesiatich tropárov – aj ďalšiu osobitosť. Na rozdiel od iných kánonov, ktoré sú pomyselným dialógom našej duše s Bohom, Presvätou Bohorodičkou alebo so zástupom svätých – tento kánon je pomyselným rozhovorom človeka s jeho vlastnou dušou. V ňom sa ju usiluje prebudiť zo spánku hriechu a povzbudiť ju, aby sa vydala na cestu pokánia, ktorá je síce úzka a tŕnistá, ale podľa slov nášho Spasiteľa vedie do nebeského Kráľovstva," priblížil vladyka.
Pripomenul slová kondáku: Dušé mojá, dušé mojá, vostáni, čtó spíši? Konéc približájetsja i ímaši smutítisja... „Duša moja, duša moja, zobuď sa, prečo spíš, veď koniec sa blíži a – ak neučiníš pokánie – zostaneš bezradná...", ktoré sa podľa vladyku obracajú ku každému z nás.
„Pamätajme, že telesná zdržanlivosť bez úprimného pokánia má veľmi malý, ak vôbec nejaký význam. Nech preto slzy pokánia rozbijú tvrdosť – okamenénije nášho srdca, aby sme s pravou duchovnou radosťou mohli privítať deň Christovho Zmŕtvychvstania," dodal vladyka.