Prvá nedeľa Roždestvenského pôstu v Katedrálnom chráme sv. Alexandra Nevského v Prešove

Metropolita Rastislav vo svojej homílii zdôraznil, že evanjelium 25. nedele po Päťdesiatnici nám dáva odpoveď na jednu zo základných otázok, ktorú by si mal položiť každý človek: čo mám robiť, aby som sa stal dedičom večného života? „Spasiteľ sa zákonníka pýta: „Čo je napísané v Zákone? Ako tam čítaš?" A keď zákonník správne odpovedá: „Milovať budeš Hospodina z celého svojho srdca a svojho blížneho ako seba samého," pochválil ho slovami: „Správne si odpovedal: toto rob a budeš žiť!" (Lk 10, 26–28)," povedal vladyka.

Ďalšia otázka zákonníka: „A kto je môj blížny?" (Lk 10, 29) odhaľuje nepokoj jeho svedomia. „Na túto otázku odpovedá Hospodin príbehom o človeku, ktorého na ceste z Jeruzalema do Jericha prepadli lotri," priblížil metropolita a pripomenul, že každý z účastníkov príbehu odpovedá svojim konaním na otázku, ktorú síce nevyslovil, ale ktorú si položil vo svojom srdci: „Kňaz a levita sa pri pohľade na polomŕtveho človeka pýtajú: Čo sa mi stane, ak sa pri tomto človekovi zastavím? Samaritán si kladie inú otázku: Čo sa stane tomuto človekovi, ak sa pri ňom nezastavím?"

Podľa neho, prví dvaja bojovali s predpismi, ktoré im zakazovali dotknúť sa človeka, ktorý by mohol byť mŕtvy, pretože by stratili obradnú čistotu potrebnú na chrámovú službu. Samaritán zápasil iba so svojím srdcom a s nevládnosťou dobitého muža, ktorého ošetril, vyložil na osla a odviezol do najbližšieho hostinca.

Tým však všetky otázky a odpovede evanjeliového podobenstva podľa neho neboli vyčerpané: „Ak by sme sa skúsili pozrieť na seba očami dobitého človeka, možno by sme si mali položiť otázku: O čo sme sa vo svojom živote nechali obrať? V čom sme odbočili zo správnej cesty? V čom sme zranení, možno až polomŕtvi?"

Citoval aj slová sv. Jána Zlatoústeho o povolaní každého kresťana pomáhať duchovne chorým: „Nehovorme: Toto je práca pre kňazov a mníchov! Keď vidíme niekoho, kto potrebuje uzdravenie tela alebo duše, nehovorme: Prečo sa oňho nepostará niekto iný? Pomoc blížnemu je ako nájdenie pokladu. Ak na jeho rany nalejeme slovo poučenia ako olej, ak ich obviažeme svojou miernosťou a vyliečime trpezlivosťou, náš blížny nás obohatí viac než akýkoľvek hmotný poklad. Žiaden pôst, žiadne bdenie ani celonočné modlitby nám nemôžu priniesť toľko, ako záchrana blížneho," skonštatoval vladyka.

Pripomenul, že v čase, keď vstupujeme do pôstu pred sviatku Christovho Narodenia, mali by sme pamätať na jedno – že sväté Evanjelium netreba len bozkávať, ale sa z neho aj učiť a predovšetkým podľa neho žiť: „Často sa stáva, že si ľudia znepríjemňujú život sami a spôsobujú rany sebe aj iným. Jedného urazili, druhého ponížili, tretí zostal nepovšimnutý. Každý z nás sa v niektorých okamihoch života podobá človekovi z dnešného podobenstva – opustenému pri ceste," uviedol metropolita a doplnil, že aj malý prejav lásky – dobré slovo, úsmev, modlitba, súcitný pohľad — môže povzbudiť toho, kto stratil nádej.

V závere svojej homílie zdôraznil: „Slová dnešného Evanjelia: „Choď a rob podobne!" (Lk 10, 37) – rob tak, ako sa zachoval milosrdný Samaritán, rob tak, ako konal sám Hospodin – platia pre každého z nás. Ak chceme vedieť, kto je náš blížny, stačí sa pozrieť na tých, ktorí práve teraz potrebujú našu pomoc. Nech nám Hospodin daruje srdce, ktoré bude vždy otvorené pre potreby iných, myseľ ochotnú pomáhať a život, ktorý bude ako čisté zrkadlo na všetky strany odrážať Jeho lásku."