Posvätenie nástenných ikon sa uskutočnilo pred začiatkom svätej liturgie, ktorú spolu s vladykom slúžili jer. Mikuláš Pružinský, jer. Zoltán Rausch a archidiakon Maxim (Durila). Vladyku privítali pri vstupe veriaci cirkevnej obce Valentín Kučka, Olena Pipová a pri vstupe do chrámu miestny duchovný správca, jer. Mikuláš Pružinský.
Hlavnou témou sviatočnej homílie metropolitu Rastislava bol príbeh o vzkriesení Jairovej dcéry z nedeľného Evanjelia. Ako však zdôraznil, úryvok z Evanjelia hovorí nie o jednom, ale o dvoch zázrakoch Spasiteľa: o oživení dvanásťročnej dcéry Jaira a o uzdravení ženy trpiacej krvotokom, ktorej nevedeli pomôcť ani tí najlepší lekári. Tieto dva príbehy sú navzájom prepojené – jeden je akoby vložený do druhého, pričom je medzi nimi aj hlboká vnútorná súvislosť.
„Jair bol predstaveným miestnej synagógy," uviedol vladyka. „Aj keď poznal zvesti o Christovi a o Jeho zázrakoch, ktoré priťahovali zástupy, vedel, že farizeji a zákonníci z Jeruzalema Iisusa odmietali, a preto sa Mu pravdepodobne vyhýbal. Všetko sa však zmenilo, keď jeho dvanásťročná dcéra ťažko ochorela. Choroba bola vážna a smrteľná, a nádej na uzdravenie sa strácala ako voda v piesku. Zúfalý Jair zabudol na svoje postavenie, aj na to, čo si o ňom pomyslia ľudia. Vyhľadal Christa, padol Mu k nohám a úpenlivo prosil o pomoc. A Spasiteľ jeho prosbu vypočul."
Keď kráčal spolu s Jairom do jeho domu, objavila sa pred Ním žena, ktorá dvanásť rokov trpela krvotokom. „Zúfalstvo ju primälo porušiť spoločenské normy. Pretlačila sa cez zástup a dotkla sa okraja Christovho odevu. Jej čin bol prejavom nielen zúfalstva, ale aj veľkej odvahy a viery. Keď sa dotkla Jeho odevu, získala nielen telesné uzdravenie, ale predovšetkým svoje miesto medzi ľuďmi v Božom národe. Christos ju povzbudil slovami: Odvahu, dcéra! Tvoja viera ťa uzdravila. Ale práve v tomto radostnom okamihu oznámili Jairovi bolestnú správu: Dievča zomrelo, neobťažuj už Učiteľa. Aj k nemu sa však Christos obrátil so slovami, plnými nádeje: Neboj sa, len ver! (Lk 8, 50)," doplnil vladyka.
Podľa neho strach a viera stoja v pozadí celého tohto príbehu. „Strach patrí k najsilnejším ľudským pocitom a človeka často ochromuje. Ako kresťania vieme, že oporu môžeme nájsť v Bohu. Viera, o ktorej hovorí Evanjelium, neznamená len súhlas ľudského rozumu s tým, že Boh existuje. Znamená dôveru v Neho, schopnosť spoľahnúť sa na Boha aj v tých najťažších chvíľach."
„Keď Iisus vstúpil do Jairovho domu, dovolil, aby Ho sprevádzali len traja učeníci – Peter, Jakub a Ján – spolu s rodičmi zosnulej dievčiny. Pristúpil k jej lôžku, vzal ju za ruku a prihovoril sa jej slovami, akými rodičia zvyčajne budia svoje deti: Dievčatko, vstaň! A stal sa zázrak: dievča sa prebudilo zo spánku smrti a živé sa posadilo na posteli," priblížil vladyka. Oba tieto zázraky – uzdravenie i vzkriesenie - sú podľa neho o návrate človeka k Bohu.
„Téma návratu je ústredným posolstvom tohto príbehu. Človek, oddelený od Boha nečistotou a smrťou, je povolaný vrátiť sa k svojmu Stvoriteľovi, ktorý je vždy pripravený obnoviť a uzdraviť človeka – telesne i duchovne," uzavrel vladyka.
Na záver svätej liturgie sa o. Mikuláš poďakoval vladykovi za spoločné modlitby i posvätenie nástenných ikon. Poďakovanie vyslovil aj svojim predchodcom, jer. Zoltánovi Rauschovi a zosnulému mitr. prot. Vasiľovi Bobákovi, ktorí v Smolníku pred ním pôsobili. Svoju vďaku vyjadril aj darcom, veriacim a speváckemu zboru pod vedením Mgr. Michaely Momotovej za ich spev a modlitby.
Metropolita Rastislav vyslovil poďakovanie všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli k skrášleniu miestneho chrámu. Osobitne poďakoval súčasnému duchovnému správcovi o. Mikulášovi Pružinskému a jeho predchodcovi o. Zoltánovi Rauschovi za ich obetavú službu.
Pri tejto príležitosti udelil vladyka o. Mikulášovi Pružinskému právo nosiť nábederník počas bohoslužieb ako prejav uznania za jeho príkladnú službu. „Nech je tento odznak duchovenskej služby pre Vás povzbudením naďalej zasievať Božie slovo do sŕdc veriacich, ktorí Vám boli zverení. Modlím sa, aby Vás Hospodin posilňoval a usmerňoval v tomto zodpovednom poslaní. Pamätajte na svojich predchodcov vo svojich modlitbách a proste Hospodina, aby Vám daroval múdrosť a silu pokračovať v ich diele," povzbudil vladyka o. Mikuláša.
„Duchovní otcovia, bratia a sestry, ikony, ktoré sme dnes posvätili, nám pripomínajú dôležitú pravdu: Boh každého z nás povoláva k svätosti. Nech všetci tí, ktorých podobizne zdobia tento chrám, budú pre nás na našej životnej ceste duchovným kompasom viery, nádeje a lásky. Nasledujme ich príklad, aby sme raz spolu s nimi mohli stáť pred Božou tvárou a radovať sa vo večnosti. Prajem vám, aby ste sa nielen dlhé roky tešili z vonkajšej krásy tohto chrámu, ale aby ste ho predovšetkým vnútorne skrášľovali ako miesto ustavičných bohoslužieb a nepretržitej modlitby. Najkrajší chrám nie je ten, ktorý je nádherne vyzdobený, ale ten, ktorý je naplnený ľuďmi, čo doň vstupujú s bázňou a vierou, aby si od Boha vyprosili čisté srdce, plné lásky," dodal vladyka.
Následne odslúžil panychídu pri hrobe o. Vasiľa Bobáka a jeho manželky Márie.
Copyright © 2014 Prešovská Pravoslávna Eparchia