Posvätenie ikonostasu v Kalnej Roztoke

Pred začiatkom sv. archijerejskej Liturgie, ktorej sa zúčastnili veriaci z Kalnej i Roztok, ako dodnes volajú dve časti tejto obce, sa uskutočnilo posvätenie ikonostasu. Bohoslužby spolu s vladykom slúžili tajomník úradu Prešovskej pravoslávnej eparchie v Prešove mitr. prot. Michal Švajko, arcidekan pre okresy Humenné a Snina prot. Igor Kerekanič, miestny duchovný správca prot. Vladimír Ignác, mitr. prot. Juraj Sičák, mitr. prot. Ján Ignác, mitr. prot. Mikuláš Petrovka, mitr. prot. Ján Gliganič, mitr. prot. Ján Biloruský, prot. Rastislav Ignác, jerej Ľuboš Omaska a archidiakon Maxim (Durila).

Počas malého vchodu vladyka Rastislav udelil duchovnému správcovi cirkevnej obce prot. Vladimírovi Ignácovi právo nosenia mitry počas bohoslužieb. „Otec Vladimír, pred 23. rokmi bol posvätený tento chrám a 24 rokov pôsobíte v tejto cirkevnej obci. Dnes sa všetky tieto jubileá spájajú a pre mňa je veľkou radosťou, že vám môžem udeliť v tento deň právo nosenia mitry – jedno z najvyšších cirkevných vyznamenaní. Tak, ako vás bude pokrývať táto mitra telesne, tak nech vás Boh pokrýva Svojou blahodaťou duchovne," povedal vladyka a po trojitom zvolaní: „Axios – Je hoden!" nasadil o. Vladimírovi mitru a zaželal mu veľa telesných a duchovných síl do ďalšej práce vo vinici Christovej.

V kázni poukázal vladyka na skutočnosť, že nikto nedosiahne blaženú večnosť a nekonečnú radosť nebeského Kráľovstva, ak sa neusiluje o dobrý život na tejto zemi. „Keďže väčšina z nás vie dnes čítať a písať, často si myslíme, akí sme vzdelaní a múdri. Naši predkovia boli mnohokrát negramotní, ale čo im chýbalo zo svetského vzdelania, nahradzovali duchovnou múdrosťou – dobrotou srdca, láskavosťou, záujmom jeden o druhého a nezištnou pomocou. Dnešná svetská múdrosť našich škôl je pre mladých ľudí skôr na škodu a príťaž, ako na úžitok. Nedávno istý mladý človek vraví svojmu starému otcovi: „Ja v Boha neverím! Videl niekedy niekto, ako vyzerá, akú má podobu? Aj to, čo sa hovorí o diablovi, ako v pekle trpí, je len rozprávka. Prečo by mal trpieť? Veď žije na mieste, ktoré je preňho ideálne!" Jeho starý otec mu „vysvetlil" vysokú teológiu o Bohu a diablovi svojským, starosvetským spôsobom – rozohnal sa a uštedril mu také zaucho, až ho zanieslo. „Prečo ma biješ?" – spýtal sa šokovaný chlapec. „Dávam ti odpoveď na tvoje reči," – spokojne odpovedal starý otec. „Čo cítiš?" - opýtal sa. „Bolí ma a páli líce," odpovedal mu vnuk. „Tak mi opíš, ako vyzerá bolesť. Aký má tvar, formu, podobu?" A pokračoval: „Napriek tomu, že moja ruka a tvoje líce sú rovnaké ľudské telo, potiahnuté kožou, líce poriadne páli, keď ho ruka udrie. Podobne ako teraz tebe, ani diablovi v pekle nie je do spevu," – povedal v kázni vladyka.

Po skončení sv. liturgie pozdravil vladyka o. Vladimíra, ako i všetkých veriacich. Poďakoval sa tiež o. Jánovi Ignácovi a jeho mátuške za to, že vychovali pre pravoslávnu Cirkev dvoch duchovných.

Z rúk vladyku si následne traja veriaci prevzali ďakované hramoty. Na žiadosť miestneho duchovného správcu ich spolu s drevenou ikonou sv. proroka Eliáša odovzdal Ivanovi Turpákovi, Vasiľovi Holinkovi a Jánovi Sentivanovi.

O. Vladimír sa poďakoval vladykovi za jeho návštevu a v menej svojom, ako i všetkých veriacich z Kalnej Roztoky mu odovzdal dar.

Po pomazaní veriacich požehnaným olejom sa konal sprievod okolo chrámu s čítaním sv. Evanjelií.