Postrih na čteca a chirotesia na hypodiakona v prešovskom Katedrálnom chráme

Sv. liturgiu, ktorú vladyka odslúžil za asistencie duchovného správcu Katedrálneho chrámu mitr. prot. Michala Švajka, archidiakona Maxima (Durilu) a diakona Daniela Omasku, spevom sprevádzal nový hypodiakon a členovia speváckeho zboru pod vedením dirigentky Mgr. Tatiany Švajkovej, PhD.

Vladyka v kázni poukázal na to, že dni Veľkého pôstu nám majú pripomínať nielen štyridsaťdňový pôst Spasiteľa pred začiatkom Jeho verejného pôsobenia, ale aj štyridsaťdňové pôsty, ktoré v dobách pred Jeho príchodom vykonali viacerí Boží služobníci, predovšetkým proroci Mojžiš a Eliáš. „Možno práve preto bola kedysi prvá nedeľa Veľkého pôstu v Konštantínopole a všade na východe nedeľou Všetkých svätých prorokov na čele s Mojžišom, a až neskôr sa stala Nedeľou Víťazstva Pravoslávia," vysvetlil vladyka.

Proroci upierali svoj duchovný zrak ku Christovi, Ktorý prišiel, naplnil ich proroctvá a starozmluvnej Cirkvi dal Nový závet. Dejinami sveta začala putovať Cirkev novozmluvná.

„Že to nebolo ľahké putovanie, dôkazom toho je práve táto prvá nedeľa Veľkého pôstu, ktorá je síce Nedeľou Víťazstva Pravoslávia, ale zároveň i pripomienkou všetkého, čo tomuto víťazstvu Pravoslávia nad herézami predchádzalo. Po liturgii dnešného dňa je zvykom čítať tzv. Synodik. Je to pomerne dlhý text, ktorý sa v súčasnosti celý číta snáď len v monastieroch. My z neho po zaambonovej modlitbe prečítame tie najpodstatnejšie úryvky. V Synodiku okrem viacnásobných „Víčnaja pámjať!" a „Mnóhaja ľíta!" budú vyslovené i viaceré tzv. anatémy na tých, ktorí prekrúcali pravdu, odovzdanú Christom cez apoštolov Svojej Cirkvi - anatémy na tých, ktorí sa usilovali pravoslávnu vieru transformovať, či lepšie povedané zdeformovať. Je veľmi dôležité, aby sme správne chápali, čo toto slovo znamená. Niektorí sa totiž nazdávajú, že ide o prekliatie, a niekedy to tak i prekladajú: „nech sú prekliati", ale to nie je pravda. Etymologicky je ekvivalentom gréckeho slova „aná-thema" slovanský výraz „voz-ložénije, voz-lóh" – ponechanie, venovanie čohosi komusi. Obe slová – grécke i slovanské – presne vystihujú podstatu danej veci. Keď hovoríme niekomu – anatéma, znamená to – to, čo robíš alebo hovoríš, nie je správne, a Boh nech to súdi a ukáže. Mnohokrát si my kresťania, pyšní na svoju pravoslávnu vieru, prisvojujeme právo súdiť iných. Pravda je však taká, že žiaden človek nemá právo súdiť, jedine Boh. Preto i sv. Otcovia tých, čo prekrúcali Christove slová a deformovali pravoslávnu vieru – heretikov – nepreklínali, ale odlučovali od Christovej Cirkvi a ponechávali na súd Boží. V tom je podstata obradu čítania Synodika Nedele Víťazstva Pravoslávia," povedal vladyka.

Ako ďalej uviedol vladyka, Nedeľa Víťazstva Pravoslávia nám nemá pripomínať len pohnutú cirkevnú minulosť a tú skutočnosť, že za zachovanie pravoslávnej viery bolo potrebné zápasiť a bojovať, ale rovnako má náš duchovný pohľad upriamiť i na budúcnosť Cirkvi.

„Veď my sme pokračovateľmi diela našich sv. Otcov. Zaraďujeme sa do nekonečného zástupu Božích svedkov, na čele ktorého stoja oni a my sa k nim pripájame. Aj my tak ako oni vo svojej dobe nesieme ako pravoslávni kresťania na svojich pleciach zodpovednosť za zachovanie čistoty pravoslávnej viery a za jej odovzdanie ďalším generáciám. To je asi najdôležitejší odkaz Nedele Víťazstva Pravoslávia. Nech Pravoslávie zvíťazí nielen v našom osobnom živote – pričiňme sa i o to, aby premenilo svet. Práve k tomuto sme ako pravoslávni kresťania povolaní – pravou vierou premeniť podľa Boha seba i svet," dodal vladyka.

Po zaambonovej modlitbe archidiakon Maxim (Durila) prečítal úryvky zo Synodiku Nedele Pravoslávia – okrem spomínaných anatém predniesol viacnásobné „Víčnaja pámjať!" všetkých, čo sa pričinili o zachovanie čistoty pravej viery a rozkvet pravoslávnej Cirkvi v minulosti, ako aj mnohonásobné „Mnóhaja ľíta!" všetkým tým, ktorí sa o to isté usilujú v súčasnosti.