Pohreb mitr. prot. Petra Prokopoviča

Nebohý otec Peter sa narodil 13. apríla 1931 v maloroľníckej rodine pravoslávneho vierovyznania v obci Staškovce, okres Medzilaborce. Po absolvovaní ľudovej školy v rodnej obci ostal pracovať spolu s rodičmi až do odchodu na povinnú základnú vojenskú službu v rokoch 1952 – 1954.

Pred nástupom na vojenskú službu sa oženil. Za manželku si vzal dievča z rodnej obce Júliu Oleárnikovú, s ktorou spolu vychovali tri deti. Po skončení vojenskej služby v roku 1956 poslúchol hlas svojej pradedovskej pravoslávnej Cirkvi a prihlásil sa na štúdium na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte v Prešove. Ako svedomitý študent s dobrými študijnými výsledkami bol na odporúčanie dekana Pravoslávnej bohosloveckej fakulty na konci tretieho ročníka preosvieteným vladykom Dorotejom vysvätený na diakona v kaplnke fakulty.

21. júna 1959 bol preosvieteným vladykom Dorotejom v pravoslávnom chráme sv. Ducha v Stakčíne vysvätený na kňaza.

Ako novokňaz bol otec Peter menovaný za správcu cirkevnej obce Kobylnice (okr. Giraltovce) a administrátora cirkevnej obce Soboš, a to od 15. júla 1959. V roku 1960 bol od 1. júla preložený na farnosť Zbudská Belá, kde pôsobil až do svojho odchodu na dôchodok v roku 1995. V službách Cirkvi odpracoval 35 rokov.

Na duchovenskú činnosť ani po odchode na dôchodok nezabudol, ale bol ustavične nápomocný pri bohoslužbách v Humennom, kde mal postavený rodinný dom, v ktorom žil so svojou manželkou. Počas svojej duchovenskej činnosti prežil otec Peter obe obdobia veľmi napätých vzťahov medzi pravoslávnymi a grécko-katolíkmi v rokoch 1968 – 1970 i neskôr v rokoch 1990 – 1994. Práve obdobie rokov 1990 – 1994 bolo pre otca Petra veľmi ťažké, pretože spolu s veriacimi pravoslávnej cirkevnej obce Zbudská Belá musel odovzdať pôvodný chrám, o ktorý sa dlhé roky spoločne starali a zveľaďovali. Musel sa presťahovať do náhradných priestorov a začal stavať nový pravoslávny chrám, ktorý je v súčasnosti ozdobou tejto cirkevnej obce.

Nakoľko jeho zdravotný stav sa v roku 1998 výrazne zhoršil, musel ukončiť aj výpomoc, ktorá bola tak prospešná pre veriacich pravoslávnej cirkevnej obce Humenné. Jeho zdravotný stav ho primäl k tomu, aby spolu s manželkou opustil svoj dom a presťahoval sa do domova dôchodcov v Medzilaborciach.

V roku 2008 otec Peter spolu so svojou manželkou odprevadil do večnosti syna Pavla, ktorý po náhlej a ťažkej chorobe opustil nielen svojich rodičov, ale aj manželku a deti.

30. októbra 2017 otec Peter odovzdal svoju dušu Stvoriteľovi. Samotný pohreb sa konal 2. novembra 2017 v chráme Sošéstvija sv. Ducha v Medzilaborciach za účasti kňazov z medzilaboreckého, sninského a svidníckeho arcidekanátu. Rozlúčiť sa s ním prišiel i Jeho Blaženosť arcibiskup prešovský a metropolita českých krajín a Slovenska Rastislav.

Pohrebnú kázeň predniesol mitr. prot. Ján Sovič, ktorý poukázal na jeho ťažký, ale plodný a požehnaný život na cirkevných obciach, v ktorých pôsobil. Nekrológ prečítal tajomník pre pastoráciu a katechizáciu Úradu PPE ER prot. Ján Kuzan.

Mitr. prot. Ján Novák, arcidekan pre okresy Medzilaborce a Stropkov predniesol rozlúčkový príhovor, v ktorom sa poďakoval manželke, deťom, rodine, všetkým príbuzným a známym, a zároveň požiadal všetkých prítomných, aby na otca Petra nezabúdali pri svojich modlitbách.

Prosme vo svojich modlitbách nášho Pána Iisusa Christa, aby „so svjatými upokójil dúšu novoprestávlennaho rabá Svojehó protojeréja Petrá, idíže nísť bolízň, ni pečáľ, ni vozdychánije, no žízň bezkonéčnaja!"

„Víčnaja jemú pámjať!"