Paschálne posolstvo Posvätnej synody

Vo všetkých našich chrámoch dnes zaznieva radostný spev o Vzkriesení nášho Spasiteľa, ktorý „smrťou smrť prekonal a mŕtvym v hroboch život daroval". Sme naplnení nádejou a vierou v nový, smrťou neohraničený život s Bohom, v ktorom bude všetko budované na princípe lásky – pominie zlo, lož i nenávisť.

Ikona Vzkriesenia nám ukazuje, že Christos najprv zostúpil do pekla, kde panovali smrť a beznádej. On by ako pravý Boh nikdy nemohol zomrieť prirodzenou ľudskou smrťou, ale z lásky k nám sa stal človekom a prijal následky hriechu – stratu Božieho spoločenstva a smrť, aj keď sám nikdy nezhrešil. Spomeňme si na Jeho posledné slová na kríži: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?”

Do pekla však už zostúpil v sláve svojho Božstva, rozbil brány pekla a pokoril nepriateľa našej spásy – diabla. „Peklo, ako učí svätý Ján Zlatoústy, prijalo telo a narazilo na Boha. Smrť, ktorá v ňom vládla, bola zničená. Christos vstal z mŕtvych, a ďalej vládne život!"

Preto telesná smrť, s ktorou sa v našich pozemských životoch neustále stretávame, pre nás už nie je tak strašná a nevyvoláva v nás pocit beznádeje. Je pre nás len prechodom do života večného, ktorý v Christovi získavame. O tom svedčia zástupy svätých mučeníkov od dôb ranokresťanských až po súčasnosť. Aj dnes vidíme našich bratov na Východe umierať za Christa, kedy s pokorou a pokojom hľadia smrti do tváre a víťazia nad ňou Božou mocou, svojou vierou a láskou. Snažme sa im podobať, vždy horlivo hájme duchovné hodnoty a nebojme sa všemožných protivenstiev, dokonca ani telesnej smrti.

Christos, ktorý vstal z mŕtvych, nám i napriek našim slabostiam dáva silu v ťažkých skúškach ochraňovať kresťanské hodnoty, uprednostňovať záujmy Cirkvi pred záujmami osobnými a zachovávať cirkevnú jednotu, čo bolo v našej miestnej Cirkvi potvrdené nedávnou intronizáciou nového arcibiskupa pražského a českých krajín. Máme nádej, že po dvoch strastiplných rokoch sa konečne vo všetkých našich eparchiách budeme môcť zaoberať už len tým jediným podstatným – šírením Evanjelia a spoločnou prácou na Božej nive.

Viera v Christovo Vzkriesenie bola od dôb svätých apoštolov tým, čo kresťanov stmeľovalo. Keby Christos nevstal z mŕtvych, bola by naša viera márna a lživá – kresťanstvo by upadlo do zabudnutia ako mnohé ďalšie filozofie. Skutočnosť Christovho Vzkriesenia je však potvrdená tak evanjeliovým svedectvom mnohých, ktorí vzkrieseného Pána videli a dotýkali sa Ho, ako aj dvetisícročnou skúsenosťou duchovného života našich predkov i nás samotných. Christovo Vzkriesenie je v ľudskej histórii tým najväčším víťazstvom – a práve na ňom je zbudovaná naša Cirkev. Vierou vo Vzkriesenie žijeme a šírime ju do všetkých končín zeme – je základom našej viery, upevnením našej nádeje a zdrojom horlivosti pre našu lásku a modlitbu.

Dôstojní otcovia, bratia a sestry! Povznesme sa týmto Sviatkom a prijmime za svojich bratov všetkých – aj tých, ktorí nás nenávidia, a kvôli Vzkrieseniu všetkým dnes odpusťme!

† Rastislav

arcibiskup prešovský, metropolita českých krajín a Slovenska

† Michal

arcibiskup pražský a českých krajín

† Juraj

arcibiskup michalovsko-košický

† Jáchym

arcibiskup berounský