V homílii po Evanjeliu prot. doc. ThDr. Miroslav Župina, PhD. pozval prítomných na pomyselnú cestu s učeníkmi do Emauz. „Ako vieme zo Svätého Písma, títo ľudia neboli neinformovaní. Vedeli, čo sa v Jeruzaleme stalo. Vedeli o Iisusovi Nazaretskom, že bol prorokom mocným v slove i skutku. Vedeli o Jeho odsúdení i ukrižovaní, dokonca vedeli aj o správach žien, ktoré našli Jeho hrob prázdny. Mali teda množstvo správ a faktov, a predsa kráčali z Jeruzalema so smútkom. Keď sa k nim pripojil zmŕtvychvstalý Christos, Evanjelium hovorí o niečom až zarážajúcom: Iisus sa priblížil, kráčal spolu s nimi, no oni Ho nespoznali. Možno práve toto je jedno z najvážnejších upozornení pre každého z nás. Je totiž možné hovoriť o Christovi, je možné o Ňom učiť, a predsa s Christom nežiť, nemať Ho ako stredobod vlastného života. Preto ak po roku budeme mať nové poznatky, či už z biblistiky, systematiky alebo iných teologických disciplín, ale naša modlitba bude len sporadická, naše srdce uzatvorené a láska k človeku ochladne, musíme si vážne položiť otázku, kam nás vlastne naše poznanie priviedlo," povedal o. Miroslav.
Zdôraznil, že teologické vzdelávanie nie je iba hromadením informácií, ale má viesť k tomu, aby sa poznanie dotklo nášho srdca a prejavilo v živote. „Je rozdiel vedieť, že Boh odpúšťa, a jedného dňa stáť pred Bohom so slzami a okúsiť Božie odpustenie. Je rozdiel poznávať Božiu lásku a jedného dňa pochopiť, že Boh miluje aj mňa napriek všetkému, čo o sebe viem. A je rozdiel čítať o Vzkriesení a stáť pri hrobe človeka, ktorého sme milovali, a napriek slzám vysloviť: Christos vstal z mŕtvych," zdôraznil o. Miroslav v homílii.
Pripomenul tiež, že cesta teologického poznania smeruje k Eucharistii. „Nie všetko, čo sa dozvieme o Bohu, môžeme pochopiť pri pracovnom stole. Niečo pochopíme až vtedy, keď budeme stáť pri prestole. Niečo pochopíme až vtedy, keď sa modlíme za človeka, ktorému už nevieme pomôcť," doplnil o. Miroslav s tým, že vrcholom teológie nie sú slová, vety, články ani knihy, ale spoločenstvo s Bohom.
Na záver uviedol: „Možno by sme preto mohli celý nastávajúci akademický rok chápať ako jednu cestu do Emauz. Budú chvíle, keď budeme podobní tým dvom učeníkom – niečomu nebudeme rozumieť. Budeme mať otázky, pochybnosti, možno príde únava, neistota a niekedy aj sklamanie zo seba. Ale Christos sa k človeku veľmi často pripája práve na ceste – pripája sa uprostred otázok a hľadania. Možno preto na konci akademického roka nebude najdôležitejšou otázkou to, koľko kníh sme prečítali a koľko skúšok vykonali. Možno sa budeme musieť opýtať: Horí moje srdce viac než pred rokom? Priviedlo ma moje poznanie bližšie k Christovi? Prispelo k tomu, že sa začal meniť môj život? To je azda najhlbší zmysel teologického štúdia: aby sme Christa na začiatku poznávali predovšetkým zo stránok kníh, ale postupne Ho spoznávali ako Toho, ktorý kráča vedľa nás, otvára nám Písma, osvetľuje našu myseľ, zapaľuje naše srdce, dáva sa nám poznať pri lámaní Chleba a napokon nás posiela späť k človeku."
Dekan PBF PU prof. ThDr. Štefan Pružinský, PhD. poďakoval Bohu za možnosť spoločne vstúpiť do nového akademického roka. „Chcel by som nám všetkým popriať, aby sme sa báli Boha. Aby sme nerobili zlé veci, ale naopak, každý deň hľadali, čo dobré by sme na slávu Božiu mohli urobiť," uviedol a študentom zaželal, aby získavali nielen poznanie knižné, ale aj poznanie živé, osobné nášho Spasiteľa, nášho dobrého Boha, nášho Hospoda Iisusa Christa.
Metropolita Rastislav vo svojom príhovore spomenul nedávne otvorenie akademického roka Prešovskej univerzity v Prešove. Ako uviedol, v príhovore rektora ho okrem iného zaujala myšlienka: „Usilujte sa pomáhať a šíriť dobro napriek tomu, že sa pravdepodobne nikdy nedočkáte vďaky zo strany tých, ktorým budete pomáhať," citoval slová, ktoré tam zazneli. Podľa metropolitu má táto výzva osobitný význam aj pre budúcich duchovných a všetkých, ktorí sa rozhodli študovať teológiu. Poznávanie Boha totiž podľa neho nesmie zostať iba teoretické.
„Christa, ktorý je Cesta, Pravda a Život, by sme nemali spoznať len teoreticky, ale aj prakticky. Štúdium teológie = spoznávanie Boha nesmie byť len scholastickým štúdiom nejakého učenia," zdôraznil vladyka. Pripomenul náročnú životnú cestu apoštola Pavla: „Na mnohých miestach svojich listov píše o útrapách, ktoré znášal počas svojich ciest, ale hovorí v nich aj jednu nádhernú vec: „Všetko toto znášam, lebo viem, komu som uveril" (2Tim 1, 12). Chcem vám všetkým popriať, aby ste aj vy raz, keď budete z bohosloveckej fakulty odchádzať, mohli povedať, že viete, komu ste uverili," dodal vladyka.
Špirituálovi Pravoslávneho kňazského seminára archimandritovi Serafimovi (ThDr. Jurajovi Melnykovi) metropolita Rastislav zablahoželal k 50. narodeninám. „Otec Serafim, včerajší deň bol pre vás príležitosťou poďakovať Bohu za tri vzácne dary – dar života, dar kňazskej služby a dar mníšskej blahodate, ktorú sa vo svojom živote usilujete zveľaďovať už nie jedno desaťročie," povedal vladyka a zároveň mu pripomenul jeho veľkú zodpovednosť za formovanie budúcich duchovných. „Nech vás Hospodin aj naďalej požehnáva, posilňuje a napĺňa duchovnou múdrosťou na úžitok všetkých, ktorí boli zverení do vašej starostlivosti, pretože každý váš príklad, či už dobrý alebo zlý, ich môže veľmi ovplyvniť. Som presvedčený, že si uvedomujete, akú veľká zodpovednosť leží na vašich pleciach a aké dôležité pre život celej našej miestnej Cirkvi je, aby sa vám z nich podarilo vychovať dobrých duchovných," dodal vladyka.
Copyright © 2014 Prešovská Pravoslávna Eparchia