Oslavy sviatku Preobražénija Hospódňa na Horbe v Uličskom Krivom

Tohtoročné oslavy sa začali už v predvečer sviatku odslúžením molebenu v uličskom chráme Pokrova Presvätej Bohorodičky, odkiaľ účastníci vyrazili na púť do Uličského Krivého. Pri kaplnke igumena Ignatija sa uskutočnilo malé posvätenie vody, celonočné bdenie (veľká večerňa s lítiou, sviatočná utreňa), akafisty, modlitby ku sv. Pričaščéniju a po polnoci aj sv. liturgia. Prvej časti osláv sa zúčastnili otcovia duchovní: Boris Hrustič z Uliča, Peter Humeník z Humenného, Nikolaj Rusič zo Zboja, Peter Soroka z Osadného, Vladimír Kocvár z Popradu, Peter Savčák z Varadky, Jozef Balberčák z Vydrane, Ondrej Semanco z Novej Polianky, Peter Bobák z Mikulášovej, Miroslav Humenský z Vranova n/Topľou a Viktor Čabiňák z Uble.

Igumena Ignatija majú pravoslávni veriaci vo veľkej úcte, keďže celý svoj život zasvätil Hospodu Bohu a šíreniu pravoslávnej viery, za čo bol neraz prenasledovaný. Narodil sa ako Ján Čokina (8. 4. 1899) práve v Uličskom Krivom, avšak už v mladom veku odišiel do monastiera sv. Jóba Počajevského v Ladomirovej, kde sa stretol s takými osobnosťami ako Peter Cuper, neskorší dlhoročný správca cirkevnej obce v Stropkove, či Vasiľ Škurla, neskorší vladyka Lavr, metropolita Ruskej pravoslávnej cirkvi v zahraničí. Pôsobil na viacerých farnostiach Podkarpatskej Rusi a východného Slovenska, aby sa na „staré kolená" opäť vrátil do svojej rodnej obce, kde na Horbe (miestnom kopci) vybudoval podľa vzoru atoských mníchov skýt (príbytok), zasvätený Preobražéniju Hospódňu. Svoju dušu odovzdal Bohu 24. 10. 1976 a pochovaný bol vo svojom skýte, tak ako si prial. 

Sv. liturgiu v samotný deň sviatku odslúžili otcovia duchovní: Igor Kerekanič zo Sniny, Nikolaj Petrovka z Ladomírova, Ján Gliganič zo Stakčína, Jaroslav Guba z Ruského Potoka, Ján Biloruský z Klenovej, Vladimír Ignác z Kalnej Roztoky, Ľuboš Omaska z Michajlova а igumen Mefodij z Roztok.

Práve posledný menovaný prečítal sv. Evanjelium o Preobrazení Iisusa Christa na hore Tábor pred zrakmi apoštolov Petra, Jakuba a Jána a starozákonných prorokov Mojžiša a Eliáša: „Tvár sa Mu zaskvela sťa slnko a rúcho Mu zbelelo ako svetlo" (Mt, 17, 2). „А z oblaku zaznel hlas: Toto je Môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie. Jeho počúvajte!" (Mt, 17, 5). 

Vo svojej kázni otec duchovný Ján Gliganič označil Horb za našu táborsku horu - bohatstvo viery, oddanosti Bohu a centrum duchovného života východného Slovenska: „Igumen Ignatij si ju vybral ako miesto vzdialené od civilizácie, ľudí a dnes sa tu modlíme, stojí tu chrám a ľudia vo veľkom prichádzajú". Podľa otca Jána sa ľudstvo nachádza v slepej uličke, valia sa na nás katastrofy, keďže človek zasiahol do zákonov prírody, a preto je potrebné, aby sme sa nechali viesť Hospodom Bohom, aby korigoval naše kroky a my sme posilňovali našu vieru: „V časoch ako je koronakríza je potrebné čím viac sa modliť v našich chrámoch". 

Nasledovalo posvätenie ovocia, panychída nad hrobom otca Ignatija а agapé (pohostenie z bratskej lásky). Na záver sa Hospodu Bohu, otcom duchovným a všetkým prítomným poďakoval arcidekan Igor Kerekanič, ktorý zároveň vyjadril túžbu, aby sme sa na Horbe raz zišli aj na svätorečení (vyhlásení za svätého) prepodobného igumena Ignatija.

„Hóspodi, vo svíťi licá Tvojehó pójdem, i o ímeni Tvojém vozrádujemsja vo víki!" (Ž 88, 16)