Oslavy 100. výročia posvätenia chrámu v obci Ladomirová

Člen Rady Pravoslávnej cirkevnej obce v Ladomirovej, Ján Štefanco, privítal vladyku tradičným slovanským zvykom – chlebom a soľou. Básňou a kyticou kvetov ho privítali Sofia a Olívia Šofrankové. Pri vstupe do chrámu vladyku privítal miestny duchovný správca prot. Pavol Kačmár.

Počas sv. liturgie vladykovi asistovali: arcidekan pre okres Svidník a duchovný správca cirkevnej obce vo Svidníku mitr. prot. Mgr. Ján Sovič, duchovný správca cirkevných obcí vo Vyšnej a Nižnej Jedľovej prot. Mgr. Peter Bačovčin, miestny duchovný správca prot. Mgr. Pavol Kačmár a archidiakon Maxim (Durila). Spev zabezpečil zbor Chrámu sv. Trojice vo Svidníku.

Metropolita Rastislav v nedeľnej homílii zdôraznil, že na svete je mnoho vecí, o ktorých si myslíme, že navzájom súvisia, no nie vždy je to tak. „Máme mozog, ale nie vždy to znamená, že máme i rozum. Máme srdce, no často nevieme skutočne milovať. Privádzame na svet deti, ale nie vždy sa môžeme nazývať ich rodičmi. Ba dokonca aj to, že sme boli pokrstení, nie vždy znamená, že žijeme ako kresťania. Možno práve toto je dôvod, prečo sa stretávame s toľkou negatívnosťou a zlomyseľnosťou vo svete. Nesúlad v rodinách, konflikty v spoločnosti, choroby, vojny – všemožné nepríjemnosti ako reťaz spútavajú človeka a oberajú ho o radosť zo života. Niekedy sa zdá, akoby sa ľudská závisť a nenávisť, chamtivosť a pýcha usilovali čím skôr premeniť náš svet na pustatinu.

Koľkí z nás môžu spolu s apoštolom Pavlom povedať: Svet je pre mňa ukrižovaný a ja pre svet. Lebo nezáleží ani na obriezke, ani na neobriezke, ale na novom stvorení (Gal 6, 15)? Koľkí z nás nosia na svojom tele Christove jazvy, ako ich nosil on? Ako potom očakávame, že Jeho blahodať bude s naším duchom?," povedal vladyka.

Vladyka tiež upozornil na to, že nejde len o urážky a utrpenie, ktoré si navzájom spôsobujeme na tomto svete. „Keď sa ako boháč z dnešného podobenstva každý deň skvelo obliekame a skvostne hodujeme, keď dbáme len o svoje vlastné pohodlie, ak nás nezaujíma utrpenie druhých – podobne ako boháča nezaujímal hladný a chorý Lazár – o čo vlastne opierame svoje presvedčenie, že nás čaká iný údel ako jeho? Veď veľkú priepasť (Lk 16, 26), ktorá oddeľuje miesto múk od Abrahámovho lona, je možné prekročiť len počas tohto pozemského živote – ak zachovávame Božie prikázania. Ak ich zanedbávame, mali by sme si uvedomiť, že sa po odchode z tohto sveta môžeme ocitnúť na mieste, kde sa za vrchol blaženosti považuje jazyk ovlažený končekom prsta (Lk 16, 24). Náš život nebude posudzovaný podľa slov, ktoré sme hovorili, ani podľa tradícií, ktoré sme dodržiavali. Rozhodujúce bude, koľko lásky a súcitu sme v ňom prejavili," uviedol vladyka.

Apeloval, aby sme sa usilovali vyhnúť tragédii boháča, ktorý svoj život postavil na vlastnom pohodlí a okrem seba nevidel nikoho.

Vladyka sa v kázni dotkol aj významnej udalosti, bezprostredne spätej s obcou Ladomirová a miestnym pravoslávnym chrámom. „Presne 100 rokov a tri dni uplynuli od momentu, keď bol pražským arcibiskupom Savvatijom posvätený tunajší chrám sv. archanjela Michala. Kľúčovú úlohu pri jeho výstavbe zohralo misijné pôsobenie archimandritu Vitalija (Maximenka) a ďalších mníchov z bratstva Počajevského monastiera, ktorí prišli na Slovensko v období medzi dvoma svetovými vojnami," priblížil vladyka.

Podľa jeho slov, vo chvíľach, keď sa tešíme z jeho storočnice, mali by sme sa zamyslieť nad duchovným odkazom tých, ktorí ho postavili. „Naši predkovia sa vracali k pravoslávnej viere za veľmi zložitých okolností. Poznali slová apoštola Pavla o tom, že živým chrámom pre živého Boha má byť ľudské srdce. Chápali, že pre dosiahnutie tohto cieľa je nevyhnutná duchovná obnova človeka a vedeli, že bez hmotného chrámu – miesta stretnutia Boha a človeka – to nie je možné! Práve preto oni a po nich ďalšie pokolenia až po naše dni, každý podľa svojich možností – modlitbou, prácou či finančnou pomocou – prispievali na jeho výstavbu, zveľadenie a zachovanie na slávu Božiu a pre spásu ľudí. Zakladatelia, prispievatelia a dobrodinci tohto svätého chrámu pomohli vytvoriť miesto, kde sa dodnes spájajú viera, nádej a láska a nebo stretáva so zemou," uviedol vladyka a doplnil, že 100. výročie posviacky ladomirovského chrámu nás nielen pozýva pripomenúť si minulosť, ale aj vyzýva pokračovať vo viere a diele našich predkov.

„Prosím Boha, aby nás pri naplňovaní tohto poslania vždy sprevádzal a ochraňoval patrón tohto svätého miesta – svätý archanjel Michal. Nech tento chrám po mnoho ďalších rokov zostane miestom, kde budeme nachádzať duchovné posilnenie a Božia blahodať bude osobitným spôsobom napĺňať naše srdce. Milosť nášho Pána Iisusa Christa, láska Boha Otca a spoločenstvo Svätého Ducha nech je s vami všetkými!" zaželal všetkým vladyka.

V závere sv. liturgie sa o. Pavol poďakoval vladykovi a vyjadril svoju radosť z jeho účasti na ich slávnosti. Poprial mu veľa zdravia, radosti a pokoja, ale najmä mnoho Božej milosti a pomoci v jeho pastierskej službe. Poďakoval sa aj všetkým prítomným za to, že sa rozhodli prísť spoločne s miestnymi osláviť storočnicu posviacky i samotný chrámový sviatok.

Metropolita Rastislav sa poďakoval duchovným otcom a veriacim za spoločné modlitby. Podľa jeho slov sú pre neho svedectvom, že pravoslávnu cirkevnú obec v Ladomirovej spája Christova láska, a to ho napĺňa veľkou duchovnou radosťou.

Osobitné poďakovanie vyslovil miestnemu duchovnému správcovi prot. Mgr. Pavlovi Kačmárovi, ktorého obetavá služba, neúnavná práca a duchovné vedenie sú pre Ladomirovú podľa jeho slov vzácnym darom z neba a veľkým Božím požehnaním.

„Mnohí sme veľakrát boli svedkami blahodate, ktorú Boh skrze neho rozdáva. Aj dnešná slávnosť je dôkazom jeho lásky k Cirkvi a oddanosti povolaniu, ktoré mu Hospodin zveril. S vďakou za jeho vernosť, obetavosť a lásku, s ktorou spravuje túto cirkevnú obec, mu dnes odovzdávam vyznamenanie – kríž s ozdobami, ako prejav uznania nielen za jeho dlhoročnú kňazskú službu, ale aj za mimoriadnu starostlivosť o liturgický život a duchovné formovanie miestneho spoločenstva, ako aj za zachovanie kultúrneho dedičstva obce. Otec Pavol, nech je tento znak ocenenia povzbudením pre Vašu ďalšiu službu a svedectvom lásky Cirkvi, ktorá Vás prijíma, podporuje a váži si vašu obetavú prácu. Nech Vás Hospodin naďalej požehnáva, posilňuje a napĺňa radosťou z kňazskej služby. Prosím všetkých, aby sa pomodlili za svojho duchovného otca, podporili ho svojou spoluprácou a poďakovali sa Bohu za jeho trpezlivú službu a obetavé pôsobenie. Áxios! Na mnóhaja ľíta!" dodal vladyka.