Metropolita Rastislav v Mikulášovej

Sv. archijerejskú Liturgiu spolu s vladykom slúžil miestny duchovný správca jerej Peter Bobák, duchovný správca cirkevnej obce vo Varadke prot. Peter Savčák, duchovný správca cirkevnej obce v Lukove jerej Ondrej Semanco, duchovný správca cirkevnej obce v Becherove Ján Pilko, duchovný správca cirkevnej obce v Michajlove Ľuboš Omaska, duchovný cirkevnej obce v Bardejove jerej Ivo Petrovaj a jerodiakon Maxim (Durila).

Počas malého vchodu vladyka uviedol miestneho duchovného správcu o. Petra Bobáka do hodnosti protojereja. „Otče, nosíte meno svätého apoštola Petra, ktorému je zasvätený i tento chrám. Želám vám, aby ste boli tvrdý ako kameň, čo sa týka ochrany a šírenia svätej pravoslávnej viery, ale práve naopak, želám vám mäkké a láskavé otcovské srdce, aby ste ešte dlho mohli slúžiť tomuto stádu, ktoré vám bolo zverené, a spolu s ním prinášať nekrvavú obetu a konať všetko to, čo je potrebné pre našu spásu," zaželal vladyka Rastislav o. Petrovi. Po týchto slovách sa vladyka nad ním pomodlil ustanovujúcu modlitbu, po ktorej duchovenstvo a národ trikrát zvolali: „Axios – hoden!". Následne mu odovzdal zlatý náprsný kríž.

Kázňou sa k veriacim prihovoril vladyka Rastislav, ktorý poukázal na slová Evanjelia, ktoré pripadlo na túto nedeľu. „Dnešné evanjelium sa vzťahuje na kňazov a všetkých tých, ktorí nesú poslušnosť vodcovstva, ale môžeme ho uplatniť aj na každého jedného kresťana. Hovorí sa v ňom o zvláštnom rybolove, ktorý zažil apoštol Peter. Ten Peter, ktorý už bol dnes toľko ráz spomínaný, ktorého meno nosí váš duchovný otec a ktorému je zasvätený i váš chrám. Hovorí sa v ňom o tom, ako sa celú noc on i jeho spoločníci trápili a nechytili nič. Potom prišiel Christos, na Jeho pobádanie hodili siete a zrazu ich nemohli vytiahnuť – chytili toľko rýb, že sa siete trhali. Toto sa veľa ráz stáva aj naším kňazom, duchovným otcom, pokračovateľom v diele apoštolov. Hocako krásne môžeme hovoriť, hocako veľmi môžeme byť učení, keď Hospodin Boh nepožehná, aj ten najlepší kňaz svojou učenosťou a krásnymi slovami nezmôže nič. Sú takí, ktorí toho veľa nevedia, ktorí podľa kritérií tohto sveta nie sú ani učení, ani výreční, ale preto, že sa nespoliehajú na múdrosť tohto sveta a svoje schopnosti, ale na Božiu pomoc a požehnanie, dokážu so svojím stádom urobiť veľké veci, priam zázraky. Jeden taký zázrak sa udial aj tu u vás. Napriek tomu, že vás v obci nie je veľa, máte nový, 20-ročný chrám. Pokiaľ je v srdci úprimná viera v Boha a láska, nič nie je nemožné. Želám vám, aby ste spolu s vašim duchovným otcom bezpečne napredovali po úzkej a tŕnistej ceste, ktorá vedie do nebeského Kráľovstva," povedal v kázni vladyka.

Na záver sa k prítomným opäť prihovoril vladyka Rastislav. „Drahí moji, ukončili sme dnešnú slávnostnú bohoslužbu. Vám, otec Peter, sa chcem poďakovať, že ste sa postarali o dnešný krásny deň. Nech sa kvôli zlatému krížu vaše srdce nenaplní pýchou, ale pokorou a láskou, a takýmto spôsobom sa aj ono stane zlaté, ako je kríž, ktorý spočinul na vašej hrudi. Želám vám, aby ste s láskou a ochotou prijímali všetkých, ktorí k vám budú prichádzať s prosbou o radu či pomoc," vyjadril slová vďaky otcovi Petrovi.

Po jeho slovách sa otec Peter poďakoval Bohu za tento slávnostný deň a vyjadril pocit záväzku z udelenia práva nosenia zlatého kríža a vymenovania za protojereja. „Tento kríž ma bude ťahať dolu. Moje menovanie za protojereja ma zaväzuje, aby som ešte viac priľnul k Bohu a ešte viac zatúžil po Jeho láske a blahodati a stal sa takým, akým mám byť. Pravdou je, že potrebujem pomocnú ruku – modlitby vás všetkých. Posilňujte ma modlitbami, aby som skutočne mohol slúžiť tak, ako sa odo mňa očakáva. V duchu slov: „Verím, Pane, pomôž mojej neviere!" (Mk 9, 24) prosím, aby ma Boh vypočul a dal mi pravú vieru v mojej neviere, aby som mohol viesť za sebou mnoho a mnoho ďalších ľudí po ceste do Božieho Kráľovstva," povedal vo svojom príhovore o. Peter.

Po skončení svätej Liturgie dal vladyka Rastislav pobozkať veriacim svätý Kríž.