„Dokonca aj Jeho príchod na osliatku (Lk 19, 35) – namiesto hrdého koňa, ako sa na vládcu patrí – odhaľuje priepastný rozdiel medzi očakávaniami jeruzalemských zástupov a udalosťami, ktoré budú nasledovať. Udalosťami, pri ktorých dnešné nadšenie davu vystrieda nesmierna zloba, posmech a nenávisť," priblížil vladyka.
Podľa jeho slov, nie sú zriedkavé chvíle, keď aj naše vlastné správanie pripomína správanie Jeruzalemčanov. „Často, keď sa obraciame k Bohu v modlitbe, očakávame, že bude jednoducho nasledovať naše prosby, podporovať naše plány a napĺňať naše očakávania. Sme pripravení prijať Boha, ktorý spĺňa naše priania – Boha, ktorý koná tak, ako chceme my. Boha, ktorý nie je Pánom, ale sluhom našej vlastnej vôle," povedal vladyka a doplnil, že dnešný deň je pre nás všetkých výzvou a príležitosťou, aby sme sa rozhodli. „Podarí sa nám zriecť svojich vlastných „chcení" a úplne sa odovzdať do Božej vôle a Prozreteľnosti? Alebo sa od Neho odvrátime, pretože nenaplnil nejaké z našich očakávaní? Staneme sa Jeho nasledovníkmi a budeme kráčať po ceste Jeho obety, alebo si budeme hľadať nejakého iného „boha", pretože Christovo slovo a príklad Jeho života sú v príkrom rozpore s našimi názormi a skutkami?" opýtal sa vladyka.
„Dnes sa teda máme rozhodnúť, či zostaneme len pozorovateľmi Christovho Utrpenia – alebo sa necháme ukrižovať spolu s Hospodinom mocností a Kráľom slávy, Prameňom lásky, nádeje a života. Ale neobmedzujme sa len na to. Zostaňme v Jeho blízkosti počas celej Jeho cesty – až po Golgotu, s istotou, že Jeho hrob zostane na tretí deň prázdny, a že zvesť o Jeho Vzkriesení navždy zmení celé ľudské dejiny!" povedal vladyka.
Na záver sv. liturgie vladyka poďakoval Hospodinovi, že duchovnú radosť Kvetnej nedele v prešovskom Katedrálnom chráme znásobil udalosťou posvätenia nového ikonostasu.
„Ikonostas – to nie je akási priehrada či stena, ktorá oddeľuje posvätný priestor oltára od zvyšku chrámu. Naopak, je to brána či most medzi nebom a zemou – miesto, kde sa viditeľné stretáva s neviditeľným a pozemské s večným. Každý pohľad naň – na ikony Christa, Bohorodičky, svätých a sviatkov – nás pozýva k modlitbe, obráteniu srdca – pokániu, duchovnému zápasu. Je jednou z najdôležitejších súčastí chrámovej architektúry a výzdoby," uviedol vladyka.
Zároveň vyjadril úprimnú vďaku všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli k vzniku tohto diela – duchovne, finančne, organizačne, ale najmä prakticky.
„Osobitné poďakovanie chcem vysloviť zhotoviteľovi ikonostasu, pánovi Radovanovi Kenderešovi, ktorý s jemu vlastnou remeselnou zručnosťou vytrvalo pracoval na tomto diele niekoľko rokov. Pán Kendereš, vy najlepšie viete, koľko výziev, skúšok a ťažkostí ste pri jeho zhotovení museli prekonať. Nič dobré a krásne neprichádza na tento svet ľahko, ale o to väčšiu hodnotu má naše úsilie o dobro a krásu v Božích očiach. Nech Vám Hospodin Boh mnohonásobne odplatí všetku vynaloženú námahu Svojou milosťou a požehnaním a Vaše dielo nech sa prihovára k dušiam veriacich aj po stovkách rokov!" povedal vladyka a ako prejav vďaky a uznania udelil Radovanovi Kenderešovi Kríž svätých Cyrila a Metoda – vyznamenanie našej miestnej Cirkvi, ktoré sa udeľuje tým, čo významne prispeli k zveľadeniu jej duchovného a kultúrneho dedičstva.
Na záver sa so slovami vďaky obrátil k predstavenému Katedrálneho chrámu – otcovi Michalovi Švajkovi, ktorý sa stal dušou celého diela – jeho iniciátorom, organizátorom, koordinátorom, a s Božou pomocou a požehnaním aj jeho zavŕšiteľom.
„Otec Michal, o Vás by sa dalo slovami Svätého písma povedať: Hospodine, milujem obydlie Tvojho domu a miesto príbytku Tvojej slávy! (Ž 25, 8) a tiež: Horlivosť za Tvoj dom ma stravuje! (Jn 2, 17). Aj napriek mnohým prekážkam a protivenstvám – a to dokonca aj od tých, o ktorých svätý apoštol Ján hovorí: vyšli spomedzi nás, ale neboli z nás (1 Jn 2, 19) – nenechali ste sa odradiť ani znechutiť. Z mnohých strán ste dostávali veľa „múdrych rád a pripomienok", ale mali ste len málo ozajstných pomocníkov. No s Božou pomocou a vďaka Vášmu dlhoročnému, vytrvalému a trpezlivému úsiliu sa Vám podarilo dosiahnuť, že Katedrálny chrám sv. kniežaťa Alexandra Nevského je dnes jednou z duchovných dominánt mesta Prešov. S veľkou radosťou Vám preto dnes udeľujem jedno z najvyšších kňazských vyznamenaní – právo nosenia druhého kríža – ako znak ocenenia Vašej dlhoročnej zodpovednej kňazskej služby a starostlivosti o všestranné zveľaďovanie života Pravoslávnej cirkevnej obce v Prešove," povedal vladyka a vyslovil prianie, aby sa novoposvätený ikonostas prešovského Katedrálneho chrámu stal pre všetkých, ktorí sa tuná budú modliť, nielen súčasťou výzdoby chrámového interiéru, ale predovšetkým ustavičnou výzvou k osobnej svätosti – svätosti myšlienok, slov a skutkov, svätosti celého života.
Copyright © 2014 Prešovská Pravoslávna Eparchia