Metropolita Rastislav oslávil v Prešove sviatok Christovho Vzkriesenia

„Sé voístinnu vseprázdnstvennaja sijá i spasíteľnaja nóšč, v ňúže Spás, plóťiju usnúv jáko mértv, tridnéven voskrése ot hróba! V túto noc náš Spasiteľ, Ten, Ktorého telo sme na Veľký piatok videli v hrobe, necháva Svoj hrob prázdnym. V našej histórii - od počiatku, odkedy my ľudia existujeme, až po dnešný deň – niet udalosti, ktorá by bola porovnateľná so Zmŕtvychvstaním Christa. V Jeho Vzkriesení – víťazstve života nad smrťou – dostali ľudské dejiny svoj nový začiatok. Práve preto je Pascha Sviatkom sviatkov, Slávnosťou slávností, začiatkom nového cirkevného roka a počiatkom nových dejín ľudstva, ktoré začali písať učeníci Christa – práve tí učeníci, ktorí sa na Veľký piatok rozutekali a i v tento Veľký deň sa ustráchaní schovávali. Čoskoro však nastane chvíľa, kedy naplnení a posilnení blahodaťou Svätého Ducha rozídu sa po celom svete hlásať zvesť o tom, že Christós voskrése! Christos vstal z mŕtvych! - a roznesú túto zvesť až na kraj sveta," týmito slovami začal svoj sviatočný príhovor vladyka.

Christos Svojim Zmŕtvychvstaním zvíťazil nad diablom, pôvodcom hriechu a smrti človeka – čelovikoubíjcem iskoní, ako ho On sám nazval - vrahom človeka odnepamäti.

„Našich prarodičov zbavil diabol rajskej blaženosti. Dostal ich do stavu, v ktorom dnes žijeme všetci – stavu hriechu, všemožných vášní a závislostí, završovaných smrťou. Osud človeka, ak ho porovnáme s ostatnými tvormi, ktoré žijú na tomto svete, je omnoho ťažší a strašnejší práve v tom, že kým napr. zvieratá si skutočnosť, že raz zomrú, neuvedomujú - my ľudia už od prvých okamihov, keď začíname vnímať tento svet a všímať si jeho krásy, narážame na fenomén smrti a musíme sa vysporiadať s faktom vlastnej pominuteľnosti. Mnohí rodičia častokrát už od malých detí, napr. v prípade smrti blízkych príbuzných, dostávajú veľmi ťažké otázky: „Prečo starý otec alebo stará mama nehybne leží - prečo nás nevníma, prečo nič nehovorí?" – pýtajú sa deti. A dostávajú rôzne odpovede. „Starkí spia" alebo „odišli ďaleko" - povedia rodičia dieťaťu, aby sa netrápilo, nežialilo a zabudlo. Lenže toto zabudnutie nie je skutočným víťazstvom nad smrťou - je to len otupenie uvedomovania si bolesti, ktorú v sebe nosíme všetci. Pravým víťazstvom nad smrťou je Christovo Zmŕtvychvstanie, ktoré v tento deň oslavujeme," - doplnil vladyka.

Udalosť Christovho Vzkriesenia by sme podľa jeho slov mali vnímať s podobnou radosťou ako ľudia, ktorí po dlhej plavbe loďou uzreli zem.

„Kedysi sa Krištof Kolumbus preplavil cez Atlantický oceán až do Ameriky. Tak vtedy ako i dnes je to dlhá plavba - bola to preňho i pre jeho posádku vyčerpávajúca cesta. Nevieme si ani len predstaviť radosť ľudí, ktorí po dlhých mesiacoch plavby konečne uvideli zem. Pobehovali po palube sem a tam a kričali: „Zem! Zem!" Sv. Filaret Moskoský hovorí, že v dnešný deň, na sviatok Paschy, by sme sa mali my ľudia podobne radovať a volať: „Nebo! Nebo!" – lebo naozaj, cez Christovo Zmŕtvychvstanie sa nám, smrteľným ľuďom, otvorila perspektíva večného života."

„Ktorýsi múdry človek povedal, že z niekdajšej rajskej blaženosti nám na tomto svete zostali len tri veci – detský smiech, krásny spev a rozkvitnutá príroda. Niekedy sa mi zdá, že v súčasnosti robíme všetko preto, aby zmizli i tieto tri posledné „pripomienky" Raja. Detský smiech a ľudský spev už nie je počuť tak často a hlasno, ako tomu bolo kedysi - a príroda ešte nikdy nebola tak zdevastovaná a znečistená, ako je v poslednej dobe," povedal metropolita Rastislav.

„Keďže sviatok Vzkriesenia je sviatkom znovuobnovenia, chcel by som každému z nás zaželať, aby sme silu prekonávať skúšky, ktoré nás v našom živote nevyhnutne postretnú, nachádzali u nášho Spasiteľa – Pána Iisusa Christa, Ktorý vstal z mŕtvych. Nech blahodať prázdneho Christovho Hrobu osvetľuje kroky každého z nás na našej pozemskej ceste až do víťazného konca!" – týmto sviatočným prianím zakončil svoj príhovor vladyka.

V závere sv. liturgie po zaambónovej modlitbe požehnal paschálne pokrmy.

FOTO - Autor: doc. ThDr. Ján Husár, PhD.