Ako povedal vo svojej homílii metropolita Rastislav, tento deň – deň zostúpenia Svätého Ducha na apoštolov – je dňom zrodu jednej, svätej, všeobecnej a apoštolskej Cirkvi, ktorá už takmer dve tisícročia zachraňuje, posväcuje a robí tých, čo uverili v Christovo Evanjelium a nechali sa pokrstiť, deťmi a dedičmi nebeského Kráľovstva.
„Je to deň narodenia Cirkvi, za ktorú Spasiteľ pretrpel Strasti, prelial na Kríži Svoju Krv, osvietil ju svetlom Svojho Zmŕtvychvstania a naplnil blahodaťou Svätého Ducha, ktorý v Jeruzaleme viditeľným spôsobom v podobe jazykov ohňa zostúpil v tento deň na apoštolov a tí začali hovoriť stránnymi hlahóly, stránnymi učéniji, stránnymi poveľíniji Svjatýja Trójicy," uviedol vladyka Rastislav.
Ako ďalej priblížil, Sionská horná sieň – miesto, kde sa táto udalosť stala – bola prvým kresťanským chrámom. „Tu Christos pri Tajomnej večeri po prvý raz rozdal učeníkom Svoje Telo a Krv v podobe chleba a vína. Tu sa Christovi učeníci po Jeho Ukrižovaní ukryli zo strachu pred Židmi. Tu sa im dvérem zakľučénnym zjavil Christos po Svojom Zmŕtvychvstaní a vyzval apoštola Tomáša, aby sa dotkol Jeho rán. Tu po Vozneséniji apoštoli prebývali v modlitbách a očakávali príchod Utešiteľa," priblížil vladyka.
Od okamihu, keď sa veriaci v Antiochii nazvali kresťanmi, Christova Cirkev v priebehu dejín zažila podľa jeho slov mnoho prenasledovaní, nenávisti, heréz a rozkolov: všetko toto pretrpela, aby nám zachovala blahodať Svätého Ducha až do dnešného dňa.
„A my, zhromaždení v tomto chráme, máme dnes príležitosť poďakovať Hospodinovi za to, že nás spravil deťmi jednej svätej, všeobecnej a apoštolskej pravoslávnej Cirkvi: že môžeme vyznávať pravú vieru, ktorá má moc človeka osvietiť, očistiť a posvätiť," zdôraznil vladyka.
„Od chvíle, keď nás kňaz po svätom krste pomazal myrom so slovami: „Pečať daru Ducha Svätého" – Jeho blahodať prebýva v našom srdci a On nás ustavične sprevádza vo svätých Tajinách. Keď hrešíme, Duch Svätý od nás odstupuje a my upadáme do stavu skľúčenosti. Ak sa nespamätáme, môžeme postupne dospieť až do stavu zúfalstva. Ale najstrašnejším duchovným stavom človeka je stav otupenosti, keď pre naše hriechy a bezbožnosť náš vnútorný svet stemnie, hlas nášho svedomia zmĺkne a blahodať Svätého Ducha od nás úplne odstúpi. To je najťažší a najhroznejší duchovný stav. Nech nás Hospodin pred ním ochráni a napriek našim nespočetným hriechom nech nám vždy dáva silu uvedomovať si svoje pochybenia a navracať sa k Nemu s úprimným pokáním," povedal vladyka Rastislav.
Veriacich povzbudil slovami, že kajúcemu sa človekovi Boh vždy odpúšťa. „My ľudia si spravodlivého Boha často predstavujeme ako krutého alebo nemilosrdného, napriek tomu, že sväté Písmo o Ňom hovorí: „Hospodin je milostivý a milosrdný, zhovievavý a láskyplný" (Ž 145, 8). Christos všetkým odpúšťal, ale zároveň zdôrazňoval: „Choď a odteraz už nehreš!" (Jn 8, 11). Jedinou podmienkou Božieho odpustenia je pokánie a náprava nášho života. S vedomím vlastnej hriešnosti a nehodnosti, ale zároveň s hlbokou vierou v Božie milosrdenstvo prosme Hospodina, aby nám daroval život v pokání bez zúfalstva, v duchovnej radosti. Aby nám pomohol zachovať si túto radosť v Duchu Svätom počas celého života. Aby nás posilnil nepodliehať útokom diabla a nevenovať pozornosť jeho klamstvám, ktoré sa na nás valia zo všetkých strán. Ako kresťania prichádzame do chrámu nie kvôli ľuďom – prichádzame do neho z lásky a úcty voči nášmu Spasiteľovi Iisusovi Christovi, Jeho prečistej Matke, svätým anjelom i všetkým ostatným Božím služobníkom. Nech z nás blahodať Svätého Ducha spraví ozajstné Božie deti, dedičov nebeského Kráľovstva, nasledovníkov svätých a pokračovateľov ich požehnaného diela a života," dodal vladyka v homílii.
Popoludní metropolita Rastislav spolu s duchovnými Katedrálneho chrámu odslúžil sviatočnú večerňu.
Copyright © 2014 Prešovská Pravoslávna Eparchia