Prešovská pravoslávna eparchia

Metropolita Rastislav odslúžil akafist sv. kniežaťu Alexandrovi Nevskému

Domov   >   Vyhľadávanie
V utorok 12. septembra 2017 v deň sviatku Prenesenia ostatkov sv. kniežaťa Alexandra Nevského odslúžil Jeho Blaženosť arcibiskup prešovský a metropolita českých krajín a Slovenska Rastislav akafist sv. Alexandrovi Nevskému, ktorému je zasvätený Katedrálny chrám v Prešove.
Sv. Alexander Nevský sa narodil 30. mája 1220 v Perejaslavli-Zalesskom ako druhý syn veľkého kniežaťa Jaroslava a jeho manželky Feodosije.
Alexander pochádzal z významného kniežacieho rodu, ktorý sa preslávil svätým spôsobom života. Živý príklad nielen zbožných rodičov, ale aj ostatných príbuzných formoval osobnosť Alexandra a pomohol v ňom upevniť vzťah k Božiemu chrámu, Christovej Cirkvi, Svätému Písmu a duchovnému životu. Práve silné duchovné zázemie a zbožnosť presvedčili Alexandra, že zmyslom jeho života je cesta k Bohu a spáse. Ako kniežací syn si už v ranom veku uvedomoval zodpovednosť za svoj ľud a dbal o jeho duchovný rozvoj. Semienko, ktoré do Alexandra zasiali jeho rodičia, padlo do úrodnej pôdy a prinieslo plody. V šestnástich rokoch sa stal novgorodským kniežaťom, a od tých čias sa pre Alexandra začalo ťažké obdobie, ktoré ho však preslávilo a zapísalo do dejín.

Územné spory, boje o nadvládu, nájazdy Tatárov, ničenie chrámov a monastierov, prenasledovanie a hlad predstavovali každodennú realitu vtedajšej doby. Spoločné vrúcne modlitby kniežaťa a ľudu boli vyslyšané. Oddanosť a statočnosť národa, ktorému vládol, mu dodávala silu bojovať. Pred Alexandrom stála veľká úloha ochrániť svoj ľud, ktorý mu dôveroval. Boh ochránil Novgorod pred útokom barbarov. 

V r. 1239 sa oženil s dcérou polockého kniežaťa Alexandrou. So svojou radosťou sa nezabudol podeliť aj s národom, ktorý preň znamenal tak mnoho. O rok sa mu narodil prvorodený syn Vasilij. Avšak z rodinného života sa netešil dlho, nakoľko jeho kniežatstvo začali napádať nepriatelia.

Krutých Tatárov vystriedali nemilosrdní Švédi. Z historických prameňov sa dozvedáme, že pred útokom v r. 1240 sa bol s plačúcim národom úpenlivo pomodliť v chráme sv. Sofie Novgorodskej, kde prijal požehnanie od vladyku Spiridona. Duchovne posilnený bol so svojou družinou pripravený na boj, v ktorom zvíťazil. Vďaka víťazstvu nad Švédmi pri rieke Neva sa zapísal do dejín ako Alexander Nevský.

Onedlho po významnom víťazstve nad Švédmi začali útočiť Nemci. Avšak aj v tomto prípade Najvyšší držal ochrannú ruku nad svojím stádom. V r. 1242 na Čudskom jazere knieža Alexander porazil i nemecké vojská.

Nasledujúce roky jeho života poznamenali smutné udalosti. V r. 1244 zomrela jeho matka, v r. 1246 otec a v r. 1251 aj žena.

V r. 1252 sa po druhýkrát oženil. Za manželku si vzal dcéru riazanského kniežaťa kňažnú Dáriu. Plodom ich manželského spolužitia sa stali synovia Andrej a Daniil.

Knieža Alexander opäť musel čeliť nájazdu Tatárov. Aby jeho milovaný národ nebol pokorený, bol nútený niekoľkokrát prosiť o milosť a úľavy tatárskych chánov. Síce si podlomil zdravie, no opäť sa mu podarilo ochrániť krajinu.

Po piatej namáhavej návšteve však vážne ochorel. Vediac, že sa so svojím milovaným ľudom už nestretne, na sklonku svojho života prijal mníšsky postrih s menom Alexej.

14. novembra 1263 Alexander odovzdal svoju dušu Hospodinovi. Bol pochovaný v monastieri Narodenia Presvätej Bohorodičky v Novgorode.

Po jeho smrti sa spomínajú zvláštne udalosti, ktoré potvrdzujú jeho výnimočnosť v dejinách Ruska. V septembri r. 1380, 117 rokov po jeho smrti, sa na jeho hrobe samé od seba zapálili sviece. Bolo to tesne pred tým, keď knieža Dimitrij Donský začal víťaznú bitku na Kulikovskom poli. Táto udalosť sa stala podnetom pre otvorenie hrobu svätca, kde boli nájdené jeho neporušené ostatky. Taktiež sa zachovali svedectvá o tom, že i po smrti pokračovali jeho zásahy pri ochrane vlasti. Alexander aj naďalej zostal ochrancom tých, ktorých mu zveril Boh.

Za svoje hrdinské skutky bol Alexander Nevský v r. 1547 Ruskou pravoslávnou cirkvou kanonizovaný. Cár Peter Veľký na jeho počesť založil v r. 1710 v Petrohrade Alexandro-Nevský monastier, do ktorého boli v r. 1723 prenesené jeho sv. ostatky z Novgorodu.

Svätcovi je zasvätený i Katedrálny chrám v Prešove, do ktorého 31. mája ??? boli prinesené ikona a sv. ostatky sv. kniežaťa Alexandra Nevského ako dar od Ruskej pravoslávnej cirkvi.

Alexander si svojou obetavosťou a úprimnou oddanosťou získal úctu, lásku a dôveru svojho ľudu. Ochrane pred útlakom a vykorisťovaním a zachovaniu kresťanských hodnôt a tradícií v mene spravodlivého Boha obetoval Alexander celý svoj život. Bol obdivovaný počas svojho života i po svojej smrti. Nikdy nezabúdal na záujmy tých, ktorým vládol. Kvôli nezištnej službe svojmu ľudu si vyslúžil významne miesto v dejinách Ruska ako vlastenec, vojak a diplomat. Zohral výnimočnú úlohu v období, kedy na jeho národ útočili z katolíckeho západu Nemci, z pohanského juhovýchodu Mongolo-Tatári a zo severu Švédi. Alexander Nevský ako najvýznamnejšie ruské knieža 13. storočia je dodnes príkladom odvahy, hodným nasledovania v skutkoch i vo viere.

Zdroj: www.pcopresov.sk
Zdroj: Tlačové oddelenie Úradu Prešovskej pravoslávnej eparchie v Prešove / www.pcopresov.sk

<<   Návrat späť
Aktuality     |     Pravoslávna cirkev     |     Metropolita     |     Pozvánky     |     Svet     |     Na stiahnutie     |     Schematizmus     |     Kontakty