Prešovská pravoslávna eparchia

Metropolita Rastislav na oslavách chrámového sviatku v Snine

Domov   >   Vyhľadávanie
Za účasti množstva veriacich v nedeľu 28. mája 2017 pri príležitosti chrámového sviatku Voznesénija Hospódňa v Snine Jeho Blaženosť arcibiskup prešovský a metropolita českých krajín a Slovenska Rastislav odslúžil spolu s duchovnými sninského a okolitých arcidekanátov slávnostnú archijerejskú sv. liturgiu.

Vladyku pred vstupom do chrámu privítal duchovný správca cirkevnej obce a okresný arcidekan mitr. prot. Igor Kerekanič.

Vo svojej kázni po Evanjeliu sa vladyka Rastislav dotkol spomienok, ktorým sú venované jednotlivé nedele obdobia sv. Päťdesiatnice.

„Od Nedele Paschy do Nedele Päťdesiatnice vždy uplynie sedem týždňov. Počas týchto siedmich týždňov nám evanjeliové čítanie stále pripomína istú udalosť, ktorej je venovaná nedeľná spomienka. V prvú nedeľu po Pasche - Tomášovu – hovorí Evanjelium o apoštolovi, ktorý nebol spolu s ostatnými, keď sa Christos po Svojom Zmŕtvychvstaní prvý raz zjavil Svojim učeníkom. Na ďalší týždeň sa v nedeľnom Evanjeliu spomínajú Ženy, nesúce myro, na tretiu nedeľu po Pasche počujeme o Porazenom, na štvrtú o Samaritánke a nakoniec v piatu nedeľu po Pasche sa číta príbeh o Slepcovi. Ale v túto šiestu nedeľu udalosť, ktorú si pripomíname, nie je vzatá z Evanjelia, ale z cirkevnej histórie. Totižto dnešná nedeľa je Nedeľou sv. Otcov Prvého všeobecného snemu," povedal v úvode kázne vladyka Rastislav.

„Prvý všeobecný snem sv. 318 Otcov sa zišiel za panovania cisára Konštantína v meste Nikea v r. 325 n. l. Zišiel sa preto, lebo cirkevný život v tom čase bol ohrozovaný herézou ariánstva. Jej pôvodca – alexandrijský presbyter Ários bol síce učený človek, ale jeho učenosť ho priviedla k pýche, a práve za jeho pýchu Hospodin dopustil, že nakoniec odpadol od Pravoslávia a začal učiť o Osobách Sv. Trojice nové učenie, ktoré bolo v rozpore s tým, čo sme my pravoslávni kresťania prijali od sv. apoštolov," vysvetlil vladyka.

„Sv. Otcovia, ktorí sa zišli na Prvom všeobecnom sneme, celému kresťanskému svetu odhalili tajomstvo Sv. Trojice a objasnili, že Otec, Syn a Duch Svätý sú „soprisnosúščny i jedinočéstny", t. j. že stále jestvujú spolu a sú hodní rovnakej úcty. Ários si neuvedomil, že ak by bol čas, keď nebolo Syna, tak ako tvrdil, vtedy by Otec nebol Otcom. V Bohu niet času, aký poznáme my – Hospodin, to je večnosť. Syn Boží sa večne z Otca rodí a Duch Svätý večne z Otca vychádza. A tieto pravdy kresťanskej viery vyložili v tzv. Symbole viery, ktorý bol na Druhom všeobecnom sneme v Carihrade doplnený a ktorý dodnes na každej sv. liturgii my pravoslávni kresťania recitujeme a ním vyznávame svoju pravovernosť," povedal vladyka Rastislav.

Podľa jeho slov jestvuje viacero dôvodov, prečo bola spomienka na sv. Otcov Prvého všeobecného snemu ustanovená práve na jednu z nedieľ sv. Päťdesiatnice. „Hlavným dôvodom bola pravdepodobne skutočnosť, že tento snem sa začal i skončil v období sv. Päťdesiatnice. Ale druhým dôvodom mohol byť fakt, že tento snem ako prvý určil, akým spôsobom má celý kresťanský svet sláviť sviatok Paschy. Sv. Otcovia, ktorí sa zišli na Prvom všeobecnom sneme, stanovili, že my pravoslávni kresťania máme sláviť Paschu v najbližšiu nedeľu po jarnej rovnodennosti, po splne mesiaca a po židovskej Pasche. A práve preto, aj keď bol v priebehu dejín kalendár z astronomických dôvodov viackrát reformovaný a dnes napr. západní kresťania používajú tzv. gregoriánsky, väčšina pravoslávnych veriacich po celom svete sa stále pridržiava tzv. starého alebo juliánskeho kalendára, lebo len on umožňuje v celom rozsahu dodržať tieto predpisy sv. Otcov Prvého všeobecného snemu o slávení Paschy," vysvetlil vladyka.

V závere kázne pripomenul videnie, ktoré mal alexandrijský patriarcha sv. Peter v čase, keď jeho presbyter Ários rozširoval svoju herézu. „Mal videnie, ktoré je často vyobrazené aj na ikonách - Christos ako malé dieťa v roztrhanom odeve leží na diskose. Peter sa ho pýta: „Christe, kto roztrhal Tvoj odev?" A On mu vo sne odpovedá: „Bezbožný Ários svojim učením." Lenže, drahí moji, príbeh o Áriovi sa často opakuje i v našich životoch. My svojim nečestným, nepravoslávnym, nekresťanským životom robíme to, čo robil on a po ňom mnohí ďalší, ba ešte horšie - trháme samotného Christa, netrháme len Jeho odev, ale samotné Jeho Telo. Prečo? Lebo Christovým rúchom, Christovým Telom je Jeho Cirkev – spoločenstvo, do ktorého patríme, ale ktoré trháme svojim zlým, neláskavým, nekresťanským životom. V tento deň, keď si pripomíname Christovo Vystúpenie na nebo, nech nám On pomôže povznášať sa „ot síly v sílu, ot slávy v slávu". Nech nám pomáha napredovať v duchovnom živote a z tejto zeme ako z Olivovej hory povznášať sa do Nebeského Kráľovstva nie telesným, ale duchovným spôsobom. Prosím Hospodina, aby sa nám všetkým dal zísť v nekonečnej radosti Nebeského Kráľovstva na veky vekov," doplnil vladyka.

Po pomazaní veriacich požehnaným olejom sa konal sprievod okolo chrámu s čítaním Evanjelií.

Na záver vladyka Rastislav ešte raz všetkých pozdravil a zaželal im blahodať Sv. Ducha. „Bez vody a vzduchu nemôže žiť naše telo a bez Sv. Ducha nemôže žiť naša duša. Daj Hospodine, aby nám nielen vzduch a voda či telesný pokrm, ale predovšetkým blahodať Sv. Ducha nikdy nechýbali," dodal vladyka.

Následne vyslovil poďakovanie Bohu, vladykovi, duchovným i všetkým veriacim o. Igor.

Po skončení bohoslužby vladyka navštívil miesto výstavby nového dreveného chrámu sv. kniežaťa Rastislava, kde sa oboznámil s priebehom prác.

FOTOGALÉRIA K ČLÁNKU
Zdroj: Tlačové oddelenie Úradu Prešovskej pravoslávnej eparchie v Prešove

<<   Návrat späť
Aktuality     |     Pravoslávna cirkev     |     Metropolita     |     Pozvánky     |     Svet     |     Na stiahnutie     |     Schematizmus     |     Kontakty