V kázni po Evanjeliu poukázal metropolita Rastislav na význam sviatku Srítenija Hospódňa. „Je to sviatok Privítania Božieho Syna po Jeho príchode na tento svet. Ako človek sa narodil v jaskyni a tam bol uložený do dobytčích jaslí, ale ako Boha Ho dnes vítajú na mieste, ktoré Mu výsostne patrí – v jeruzalemskom Chráme, kam Ho na štyridsiaty deň po Jeho narodení prináša s ohľadom na príkaz Mojžišovho zákona Jeho prečistá Matka. Sám Zákonodarca prichádza dobrovoľne naplniť Svoj zákon, aby Svojou poslušnosťou napravil preslušánije nášho praotca Adama a ukázal, že nie v litere zákona, ale v blahodati Svätého Ducha sa ukrýva večný život, po ktorom tak ľudia túžia... Spravodlivý Simeon a prorokyňa Anna, ktorí vítajú novonarodeného Spasiteľa, sú akoby ikonou Adama a Evy, t. j. celého ľudského rodu, ktorý tak dlho čakal na príchod Spasiteľa. Ústami Simeona celé ľudstvo ďakuje Bohu, že uzrelo spásu – Svít vo otkrovénije jazýkov. S ohľadom na známenije prerikájemo, ktoré spomína Simeon, treba poznamenať, že príchod Christa na tento svet rozdelil ľudské dejiny na dve doby a celé ľudstvo na dve skupiny. Jeho narodenie je udalosť, do ktorej alebo od ktorej sa počítajú všetky ostatné udalosti nášho letopočtu. Podobne ako dejiny, aj nás všetkých Christos rozdelil na verných a neverných. Na tých, ktorí prijali alebo príjmu Jeho blahú zvesť – a na tých, ktorí ju odmietnu. Je len na slobode každého z nás, či sa postavíme do jedného radu s Presvätou Bohorodičkou, Jánom Predchodcom, Jozefom, Alžbetou a všetkými ostatnými starozmluvnými i novozmluvnými Božími obľúbencami – spravodlivými, apoštolmi, mučeníkmi a ostatnými svätými, alebo budeme v jednom rade s Herodesom a všetkými tými, ktorí Christa prenasledovali, osočovali, znevažovali, pokúšali sa zabiť a nakoniec i zabili - no Jehó smérť býsť živót náš...," – povedal v kázni vladyka.
„V dnešný deň – na sviatok Srítenija - by sme si mali uvedomiť ešte jednu vec. Spravodlivý Simeon držal novonarodeného Christa vo svojom náručí - my cez prijatie Jeho prečistého Tela a Krvi Ho môžeme mať vo svojom vnútri – vo svojom srdci. Na túto blahodať, ktorú nám dnes daroval náš Spasiteľ – možnosť byť Bohonoscami - nikdy nezabúdajme," zdôraznil vladyka.
Po vozhlase: I da búdut mílosti velíkaho Bóha... vykonal metropolita Rastislav diakonskú chirotóniu br. Mikuláša Pružinského, ktorý – s ohľadom na biblické alúzie sviatku Srítenija Hospódňa - je prvorodeným synom rodiny, ktorá už tretie pokolenie vychováva kňazov pre službu Bohu a Cirkvi.
V závere sv. liturgie po zaambónovej modlitbe a tradičnom posvätení sviec sa metropolita Rastislav prihovoril k prítomným a najmä novorukopoloženému diakonovi slovami: „Všetkých vás ešte raz čo najsrdečnejšie pozdravujem pro príležitosti sviatku Srítenija Hospódňa – a osobitne Vás, o. Nikolaj, ktorý dnes cez bránu diakonského svätenia vstupujete do kňazskej služby. Nech sviece, ktoré sme práve posvätili a ktoré budú horieť, aby svietili iným – ale i samotný sviatok, ktorý dnes slávime – Vám vždy pripomínajú dôvod, pre ktorý vstupujete do diakonskej služby. Nie je to kvôli sláve a česti. Samotná modlitba diakonskej chirotónie cituje slová nášho Spasiteľa: „Kto chce byť prvý medzi vami, nech vám bude sluhom" (Mt 20, 26). Samotné grécke slovo diakon značí sluha. To však neznamená, že diakonská služba je bezo cti či nejako menejcenná. Naopak, je veľmi potrebná pri bohoslužbách, ale i mimo chrámu, napr. v sociálnej oblasti. Kedysi bolo zvykom, že diakoni navštevovali vdovy a siroty, chorých a núdznych – a im všetkým v mene cirkevného spoločenstva a podľa jeho možností preukazovali potrebnú pomoc. Nech Vám Boh pomôže dôstojne napĺňať všetky aspekty diakonskej služby – bohoslužobné i mimobohoslužobné - blahodaťou Svojho Svätého Ducha," zaželal vladyka o. diakonovi.
Po skončení sv. liturgie sa konalo pomazanie veriacich požehnaným olejom.
Copyright © 2014 Prešovská Pravoslávna Eparchia