Celonočné bdenie v česť sviatku Preobražénija Hospódňa v Uličskom Krivom

Toto miesto je významné nielen pre tamojších veriacich, ale i ľudí zo širokého okolia. Dodnes sa tam zachoval skýt (príbytok s kaplnkou), v ktorom žil jeromonach otec igumen Ignatij Čokina. Je pochovaný pri kaplnke, ktorá je zasvätená práve sviatku Preobražénija.

Následne sa konali celonočné Bohoslužby v česť tohto sviatku. Spev počas nich viedli mladí bohoslovci, študenti PBF PU v Prešove. Kázňou sa k veriacim prihovoril správca cirkevnej obce v Osadnom prot. ThDr. Peter Soroka, PhD. „Stojíme na tomto svätom mieste, pri hrobe veľkého a významného človeka – otca igumena Ignatija, ktorého mnohí z nás považujú za svätého človeka – človeka, ktorý prežil celý svoj život vo veľkom odriekaní, podvihu, pôste a modlitbe. Je pre nás veľkým vzorom, ktorý každý z nás hriešnych potrebuje na ceste k Hospodinovi Iisusovi Christovi – na ceste ku spáse. Preobražénije - aj keď je to radostný sviatok – je zároveň sviatkom, ktorý sa slávi v Uspenskom pôste. Mnísi radi zasväcovali monastierske chrámy takým sviatkom, ktoré mohli na jednej strane radostne oslavovať, ale na druhej strane sa mohli i postiť a priniesť tak Hospodinovi nejakú obetu – podvih. Otec Ignatij si veľmi dobre uvedomoval, aký významný je pre nás tento sviatok. Iisus Christos vzal troch učeníkov a ukázal im Svoje Božstvo. Dovtedy, ako dobre vieme, sa prejavoval ako človek. Ako Boh sa prejavoval cez zázraky, ktoré vykonával. Počas Preobražénija nám odhalil Svoju Božskú stránku, že je nielen skutočným človekom, ale i skutočným Bohom, že je Bohočlovekom. Všetci sme stvorení na Božiu podobu a Boží obraz. Božia podoba znamená, že sa máme snažiť podobať na Boha, že máme byť zbožní, svätí. Boží obraz je však to, čo Hospodin ukázal pri Preobražéniji. Všetci máme v sebe Boží obraz, vyzeráme ako Boh, ale tým, že sme hriešni – a  každý hriech je obrazom diabla v nás - ako keby sme tento Boží obraz v nás zamazávali. Je ako zaprášená fotografia. Obraz je rozmazaný, slabo ho vidno. Rám je prehnitý. To isté je s nami ľuďmi, keď sa správame hriešne, keď hriech pripúšťame do svojho srdca. Musíme si uvedomiť, že hriechom, ktorý konáme, Boží obraz zatemňujeme. Otec Justín Popovič hovorí, že najhoršie je, keď sa nám zapáči robiť hriech, robiť zlo. Zlo totiž pre človeka nie je prirodzené. Pre človeka je prirodzené byť zbožným, svätým, robiť dobré skutky. Preto nás Iisus Christos pozýva, aby sme tento Boží obraz v sebe odhaľovali, tak ako ho i On odhalil trom Svojim apoštolom pri Preobražéniji, aby sme ho očistili cez svätú Tajinu Pokánia a Prijímania," povedal otec Peter v kázni.

Po skončení bdenia sa konal Akafist k presvätej Bohorodičke Počajevskej. Po ňom boli prečítané hodiny a nasledovala svätá liturgia, ktorú slúžili správca cirkevnej obce v Uliči prot. Boris Hrustič, správca cirkevnej obce v Poprade prot. Vladimír Kocvár a správca cirkevnej obce vo Vydrani jer. Jozef Balberčák. Na záver sa konalo posvätenie ovocia.

V deň samotného sviatku sa konala archijerejská svätá liturgia za účasti Jeho Blaženosti Rastislava, arcibiskupa prešovského, metropolitu českých krajín a Slovenska. Slúžil ju s duchovnými sninského a medzilaboreckého arcidekanátu.

Vladyka v kázni vyzdvihol život otca igumena Ignatija a poukázal to, že by mal byť vzorom pre nás všetkých. „Mnohí z vás - komu ako dovoľujú jeho povinnosti, komu ako dovoľuje jeho spôsob života – prichádzajú často na toto sväté miesto. Daj Boh, aby sme sa všetci, čo prejavujeme úctu voči hrobu otca igumena Ignatija, odhodlali žiť rovnakým spôsobom ako on – s odovzdaním sa do Božej vôle a v obetovaní sa svojim blížnym. Potom sa aj nám môže stať, že keď si raz ľahneme do zeme a zakryjú nás hlinou, na náš hrob budú prichádzať ľudia a v dobrom na nás spomínať. Dnešný svet je taký, že sa staráme iba o pozemské. Sme síce bohatí materiálne, ale ako nikdy predtým sme chudobní duchovne. Kedysi sa žilo ťažko, bola bieda, bolo treba veľa pracovať, a napriek tomu – alebo práve preto – si človek vždy našiel čas na modlitbu doma, na Bohoslužbu v chráme, na duchovno. Dnes sme materiálne bohatí, máme pohodlie, vymoženosti techniky, človek nemusí ťažko pracovať na poli, aby sa obživil. Napriek tomu – alebo práve preto – stále menej ľudí si nachádza čas na modlitbu, na Bohoslužby, na duchovný život. Kiežby náš prepodobný otec igumen Ignatij vyprosil od Boha pre každého, kto prichádza na jeho hrob, blahodať byť pokorným a láskavým pravoslávnym kresťanom a vydávať dobré svedectvo pred dnešným svetom. Súčasná doba je taká, aká je. Niekto zvykne hovoriť, že je zlá – pamätajme však, že žiadna nebola ľahká. Každá doba má svoje pozitíva i negatíva, a nám kresťanom v nej treba vedieť žiť. Je potrebné, aby sme ako kresťania vedeli milovať, odpúšťať, jeden druhému pomáhať, vyznávať pred Bohom svoje hriechy a činiť pokánie za všetko zlé, čo sme kedykoľvek vykonali, prosiť Ho o očistenie, posvätenie a spasenie. Ak niekto nejde touto cestou, zbytočne klame sám seba menom kresťana. Daj, Hospodine, aby sa aj v dnešnej dobe rodili takí ľudia, ako bol otec Ignatij. Takí, pre ktorých bude nadovšetko Hospodin a Jeho svätá Cirkev, svätá pravoslávna viera. Takýmto ľuďom bude na zemi veľa ráz ťažko, ale zavŕšením ich životnej cesty je nebeské Kráľovstvo – a do toho želám každému z nás sa raz dostať," povedal v kázni vladyka.

Na záver svätej liturgie odovzdal na žiadosť miestneho duchovného správcu jer. Petra Dobríka ďakovnú hramotu bratovi Jozefovi Čokinovi. Poďakoval mu za to, že bol nápomocný otcovi Ignatijovi počas jeho života a že sa staral a stará o toto sväté miesto. Zaželal mu, aby Hospodin smeroval jeho kroky do Nebeského Kráľovstva.

Po skončení svätej liturgie sa konal sprievod okolo kaplnky s čítaním Evanjelií. Po ňom sa konalo posvätenie ovocia. Po posvätení ovocia sa pri hrobe otca Ignatija konala panychída s požehnaním kolyva.

Na záver sa miestny duchovný správca jer. Peter Dobrík poďakoval vladykovi, duchovným otcom, ako i všetkým veriacim za ich účasť a modlitby.

Otec igumen Ignatij (vlastným menom Ján Čokina) sa narodil 1. apríla 1899 v obci Uličské Krivé v okrese Snina. V roku 1922 celá táto obec opustila úniu a vrátila sa do pradedovskej pravoslávnej Cirkvi. V tom čase sa formovala osobnosť mladého Jána. Láska k pravoslávnej Cirkvi ho viedla k tomu, že celý svoj život zasvätil jej službám. V roku 1925 prijal mníšstvo s menom Ignatij v chráme sv. Jána Krstiteľa v obci Dubová (okr. Teresva). V roku 1926 na sviatok sv. veľkomučeníka Georgija pražský arcibiskup Savvatij vysvätil mladého mnícha Ignatija v jeho rodnej obci na jerodiakona. V tom istom roku na sviatok Voznesénija Hospódňa prisluhoval otec jerodiakon Ignatij vo svojej rodnej obci pri slávnostnej posviacke nového chrámu, ktorú vykonal archimandrita Vitálij z Ladomirovej. Ten ho vzal so sebou do Ladomirovej. Po krátkom čase ho poslal do Prahy, kde ho arcibiskup Savvatij vysvätil na jeromonacha. Svoju dušpastiersku činnosť začal v cirkevnej obci Hrabské (okr. Bardejov). Po polroku odišiel do cirkevnej obce Krásny Brod. Jeho ďalším pôsobiskom boli cirkevné obce Ladomirov (okr. Snina), Rebrín, Čertižné, Pstriná, Topoľa, Runina a mnoho ďalších, v ktorých nezištne slúžil a rozosieval semená svätého Pravoslávia. Po odchode do dôchodku si na malej hôrke v rodnej obci postavil kaplnku a pod ňou kéliu, v ktorej do konca svojho pozemského života vo dne i v noci vznášal svoje vrúcne modlitby k Hospodinovi, presvätej Bohorodičke i všetkým svätým.

Počas svojej skutočne apoštolskej misijnej činnosti otec Ignatij pretrpel mnoho ponižovania, výsmechu a rôznych intríg zo strany neprajníkov svätého Pravoslávia. Nikto ho však nikdy nevidel nahnevaného – všetko prijímal a znášal s láskou a pokorou. Mal na pamäti slová Svätého Písma: „Blažéni jesté, jehdá ponósjat vám i iždenút i rekút vsják zól hlahól na vý lžúšče Mené rádi – Blažení ste, keď vás budú pre Mňa hanobiť a vyháňať a lživo hovoriť na vás všetko zlé" (Mt 5, 11). Je pochovaný pri kaplnke na hôrke v Uličskom Krivom.

Zdroj: www.orthodox.sk