Spomienka na I. svetovú vojnu u nás nie je taká intenzívna, ako je to v prípade II. svetovej vojny. Dôvodom môže byť to, že dnes už nežijú jej priami účastníci, resp. pamätníci, ale aj to, že sa v časoch komunizmu potláčala do úzadia. Aj dnes však žijú historici a nadšenci, ktorí sa zaoberajú práve touto vojnou. V rámci dnešného Slovenska na jeho severovýchode prebiehali najtuhšie boje a nachádza sa tu aj najviac vojenských cintorínov.
Najunikátnejší spomedzi nich predstavuje krypta pod miestnym pravoslávnym chrámom v Osadnom, kde je v jednom hrobe pochovaných 1025 vojakov z I. svetovej vojny a ďalších vyše 1400 vojakov leží v dvoch šachtách na miestnom cintoríne. Tu pochovaní vojaci padli počas tzv. Brusilovského prielomu v rokoch 1914-15, keď sa v okolitých lesoch viedli neľútostné boje ruskej a rakúsko-uhorskej armády. Padlí vojaci boli pochovaní priamo v lesoch alebo na cintorínoch v neďalekých dedinách a v rokoch 1933-34 boli ich kosti prenesené do novopostaveného chrámu v Osadnom, ktorého výstavba bola vtedajšími úradmi podmienená tým, že bude slúžiť ako pamätník ruským vojakom. Keďže sa tu všetky exhumované kosti nezmestili, zvyšok bol pochovaný v spomínaných šachtách na miestnom cintoríne.
Krypta v Osadnom bola zrekonštruovaná v roku 2005 a pamätník nad šachtami bol na miestnom cintoríne vybudovaný v roku 2012. Všetko financovalo Veľvyslanectvo Ruskej federácie v SR. Vďaka jeho pomoci sa Osadné stalo známe nielen za hranicami sninského okresu, ale i v celom svete. V súčasnosti kryptu ročne navštevuje niekoľko tisíc turistov.
Počas všetkých bohoslužieb spomíname na padlých vojakov, ktorí sú pochovaní v našej krypte, ako aj na hrdinov všetkých vojen. Na výročie, ako je to dnešné – 11. novembra 2017 – prichádzame do krypty, aby sme sa pomodlili na tomto pietnom mieste a pri pohľade na suché kosti odsúdili vojnu. Počas tohtoročnej panychídy sme sa zároveň zamysleli aj nad pominuteľnosťou ľudského života, lebo takto raz bude vyzerať každý z nás.