V homílii vladyka Rastislav poukázal na význam posvätenia chrámu Christovho Zmŕtvychvstania v Jeruzaleme roku 335 n. l., ktoré si pripomíname v tento deň. Ako povedal, tejto posviacke predchádzalo mnoho udalostí.
„Obraz prekliateho figovníka, o ktorom sa hovorilo v prvom dnešnom čítaní z Evanjelia, bol predzvesťou toho, čo príde. Keď sa Christovi učeníci pred zavŕšením Jeho pozemského pôsobenia nadchýnali krásou a veľkosťou jeruzalemského chrámu, pri rozhovore s nimi na Olivovej hore im Christos o chráme a Jeruzaleme predpovedal, že v nich neostane kameň na kameni. Jeho slová sa veľmi skoro naplnili, pretože už v roku 70 n. l. prišli rímske vojská a chrám i celý Jeruzalem z pomsty za povstanie židovského národa zrovnali so zemou. Spravili to tak dôkladne, že keď po tristo rokoch prišla cisárovná Helena, vedená zbožnou túžbou nájsť sväté miesta pozemského života nášho Spasiteľa, len s veľkou námahou ich nachádzala a očisťovala. I samotná Golgota – miesto, kde Christos zomrel a Jeho hrob – miesto, kde vstal z mŕtvych, všetko bolo zavalené ruinami. Za veľkú Božiu milosť a zázrak možno považovať i nájdenie svätého Kríža, ktorého Vyvýšenie si pripomenieme zajtra," povedal v kázni vladyka.
Udalosť posviacky – obnovenia chrámu v Jeruzaleme nám pripomína, že jestvujú miesta, ktoré nám Boh daroval, aby sme na nich mohli obnoviť seba ako chrám, ako dom Boží.
„Najdôležitejšie poslanie, ktoré chrám plní, je očista, obnova a posvätenie tých, čo doň vstupujú. Ak nejaký chrám prestane plniť svoju funkciu, môže sa s ním stať to, čo sa stalo s chrámom v Jeruzaleme. Ak sa v ňom ľudia nebudú očisťovať, obnovovať a posväcovať, vnútorné duchovné spustnutie ľudí môže spôsobiť, že zostanú prázdne a opustené i chrámy. Je symbolické, že akademický rok na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte začíname práve v tento deň – v deň spomienky na posviacku chrámu Christovho Vzkriesenia v Jeruzaleme, pretože vzkrieseniu nášho vnútorného človeka by sme vo svojom živote mali venovať prvoradú pozornosť. Pevne verím, že ak toto bude pre nás najdôležitejšie, podľa slov Christa: „hľadajte najprv Kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť" (Mt 6, 33), všetko ostatné nám bude pridané," skonštatoval vladyka.
Po molebene pred začiatkom školského roka pozdravil vladyku, zastupujúceho rektora kňazského seminára protodiakona doc. ThDr. Jána Husára, PhD., o. špirituála archim. Serafima (Melnyka), ako aj učiteľov a študentov bohosloveckej fakulty jej dekan prot. doc. ThDr. Štefan Pružinský, PhD.
„Dovoľte mi na začiatok poďakovať Bohu, že po letnom oddychu sme sa mohli opäť zísť v škole, v našom duchovnom učilišti, na našej bohosloveckej fakulte, aby sme opäť poslúžili Bohu a Cirkvi, naučili sa Božiu pravdu, ktorú pre dobro a spásu všetkých ľudí budeme po celý svoj život šíriť. Ďakujem vám vladyka, že sme mohli dnes spolu s vami v plnosti Cirkvi začať nový akademický rok. Doňho by som chcel povedať želanie, ktoré vyplýva z jedného krátkeho poučenia. V našej Cirkvi máme veľkého starobylého svätého – sv. Paisija Veľkého. Pre svoju výbušnú povahu prosil Boha o odpoveď na to, čo má robiť, aby nestrácal vnútorný pokoj a v pokoji Božom mohol slúžiť ľuďom. Na to mu Boží hlas, ktorý on dokázal počuť ušami svojej duše, povedal: „Nikdy nedovoľ, aby sa diala tvoja vôľa. Nikoho neodsudzuj a k nikomu nemaj nenávisť!" Na prvý pohľad sa možno nám, ľuďom modernej doby, môže zdať: čo znamená nerobiť našu vôľu, kde je potom naša osobnosť, kde je naša realizácia? Všetci otcovia Cirkvi soborne učia, že každý je natoľko veľký, nakoľko zaprel sám seba. Človek sa stáva osobnosťou vtedy, keď prestáva robiť svoju vôľu a začína konať vôľu Božiu. Máme to dokonca aj v našich modlitbách, kde sa hovorí: nedaj Bože, aby sa čo i len jedna moja vôľa uskutočnila. Vtedy bude môcť cez nás Boh pôsobiť, a preto moje želanie znie: Nech Boh cez nás koná Svoje dielo tak, aby sme mu nijako neprekážali. Keď Mu nechceme prekážať, zaprime sami seba, nikoho neodsudzujme a k nikomu nemajme nenávisť. Daj Boh, aby sa tieto slová splnili," povedal vo svojom príhovore dekan fakulty.
Metropolita Rastislav v závere sv. liturgie pri príležitosti otvorenia nového akademického roka na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte všetkým jej učiteľom a študentom poprial, aby nikomu z nich v osobnom, ale i pracovnom živote nikdy nechýbala Božia blahodať.
„Poslanie našej bohosloveckej fakulty nie je splniteľné ľudskými silami, bez Božej blahodatnej pomoci. Preto nech predovšetkým On pomáha každému z vás dôstojne odovzdávať a prijímať poklad pravoslávnej teológie, ktorého On je majiteľom a my len správcami," dodal vladyka.
Copyright © 2014 Prešovská Pravoslávna Eparchia