Prednáška o igumenovi Ignatijovi (Čokinovi) v Slovinkách

Cieľom podujatia, ktoré pripravila miestna cirkevná obec, bolo priblížiť pravoslávnym veriacim, ako aj ostatným záujemcom zo Sloviniek a okolia život a pôsobenie tohto zbožného človeka, kňaza a mnícha pravoslávnej Cirkvi, ktorý je dobre známy vo svojom rodnom kraji, avšak o niečo menej na Spiši.

Prítomní mali možnosť vypočuť si svedectvá ľudí a zaujímavé príhody spojené s ig. Ignatijom (Čokinom). K nahliadnutiu boli dobové fotografie o. Ignatija a tiež kňazské rúcha, liturgické nádoby, evanjeliár, ikony a kríže, ktoré počas svojej dušpastierskej služby používal.

Prednášajúcim bol duchovný správca Pravoslávnej cirkevnej obce Uličské Krivé jer. Jaroslav Guba, ktorý pravidelne slúži bohoslužby pri ostatkoch o. Ignatija v jeho mníšskom Skýte v spomenutej obci.

Po skončení prednášky sa o. Jaroslavovi poďakoval miestny duchovný správca jer. Miroslav Guba.

Podujatie sa konalo za dodržania protiepidemických opatrení vydaných Úradom verejného zdravotníctva SR.

O. igumen Ignatij (vlastným menom Ján Čokina) sa narodil 1. apríla 1899 v obci Uličské Krivé (okr. Snina). V r. 1922 sa celá táto obec vrátila z únie do pradedovskej pravoslávnej Cirkvi. V tom čase sa formovala osobnosť mladého Jána. Láska k pravoslávnej Cirkvi ho viedla k tomu, že celý svoj život zasvätil jej službám. V r. 1925 prijal mníšstvo s menom Ignatij v chráme sv. Jána Krstiteľa v obci Dubová (okr. Teresva). V r. 1926 na sviatok sv. veľkomučeníka Georgija pražský arcibiskup Savvatij vysvätil mladého mnícha Ignatija v jeho rodnej obci na jerodiakona. V tom istom roku na sviatok Voznesénija Hospódňa prisluhoval o. jerodiakon Ignatij vo svojej rodnej obci pri slávnostnej posviacke nového chrámu, ktorú vykonal archimandrita Vitalij z Ladomirovej. Ten ho vzal so sebou do ladomirovského monastiera. Po krátkom čase ho poslal do Prahy, kde ho arcibiskup Savvatij vysvätil na jeromonacha. Svoju dušpastiersku činnosť začal v cirkevnej obci Hrabské (okr. Bardejov). Po polroku odišiel do cirkevnej obce Krásny Brod. Jeho ďalším pôsobiskom boli cirkevné obce Ladomirov (okr. Snina), Rebrín, Čertižné, Pstriná, Topoľa, Runina a mnoho ďalších, v ktorých nezištne slúžil a rozosieval semená sv. Pravoslávia. Po odchode do dôchodku si na malej hôrke v rodnej obci postavil kaplnku a pod ňou kelliu, v ktorej do konca svojho pozemského života vo dne v noci vznášal svoje vrúcne modlitby k Hospodinovi, presvätej Bohorodičke i všetkým svätým.

Počas svojej skutočne apoštolskej misijnej činnosti o. igumen Ignatij pretrpel mnoho ponižovania, výsmechu a rôznych intríg. Nikto ho však nikdy nevidel nahnevaného – všetko prijímal a znášal s láskou a pokorou. Mal na pamäti slová Svätého Písma: Blažéni jesté, jehdá ponósjat vám, i iždenút, i rekút vsják zól hlahól na vý lžúšče Mené rádi – Blažení ste, keď vás budú pre Mňa hanobiť a vyháňať a lživo hovoriť na vás zlé kvôli Mne (Mt 5, 11). Je pochovaný pri kaplnke na hôrke v Ulič-skom Krivom.