Posviacka ikonostasu v Nižnej Polianke

Ako povedal v kázni o. Peter Savčák, na začiatku bola túžba. Potom však prišli rôzne ťažkosti a prekážky. „Raz ma navštívil o. igumen Mefodij (Cuper), ktorému som rozpovedal o našej túžbe. Povedal mi: „Nič sa neboj. Môj otec, nebohý Peter Cuper, mal starý ikonostas z Vojtoviec. Trochu ho oprav a bude sa dať použiť." Potešil som sa. Boh mi poslal do cesty ďalšieho duchovného, ktorý v tomto chráme slúžil predo mnou a ktorému som vďačný za mnohé v osobnom i duchovnom živote – o. Jána Pajkoša. Ten vzal štetec, všetko ponatieral, povymieňal ikony a tak sme ten staro-nový ikonostas v piatu nedeľu Veľkého pôstu posvätili," rozpovedal o peripetiách s ikonostasom o. Peter.

„Naši predkovia však dávali do chrámu to najlepšie a najkrajšie, čo mali. Preto sme sa s kurátormi dohodli, že dáme zhotoviť nový ikonostas," pokračoval o. Peter a priblížil i to, ako napriek tomu, že mali projekt, nemali peniaze. Napokon im brat Emil Hošák zo Zbudskej Belej poradil, aby skúsili osloviť niekoho z miestnych.

„Hneď som šiel za majstrom stolárom bratom Radoslavom Tančinom z Vyšnej Polianky, ktorého sme predtým neoslovili. Dohodli sme sa na časovom postupe prác i na cene. On nemal veľa času, my sme nemali veľa peňazí, takže nám vyhovovalo, že ikonostas sa bude zhotovovať pomaly. Nakoniec z toho bolo niekoľko rokov. Som mu veľmi vďačný za jeho prácu i trpezlivosť. Teším sa, že náš človek zhotovil takéto dielo," poznamenal o. Peter a priblížil význam jednotlivých ikon, ktoré sú, ako povedal, „dušou ikonostasu".

„Pointou ikonostasu však nie je zapamätať si všetky ikony, ktoré na ňom sú. Hlavné je to, aby sme nechýbali pred ním my, aby sme vedeli, že na ňom je zobrazený Ten, Ktorý prijal naše ľudské telo - Christos, Tá, od Ktorej to telo prijal – Presvätá Bohorodička, a tí, ktorí mali rovnaké ľudské telo ako my, Boží svätí. Taktiež je dôležité, aby sme ostali s Bohom, pri Bohu a aj ostatných k Bohu pritiahli. Preto prajem tomuto ikonostasu, aby sa pred ním stále mal kto modliť, aby pred ním bola aj palica starého človeka s vychodenými nohami a prácou poznačenými rukami, ale aby tu bol aj detský plač a huncútstvo, jednoducho aby v chráme nechýbal nikto – ani starí, ani mladí, ani tí v strednom veku," zaželal všetkým v kázni o. Peter.

V závere sv. liturgie sa všetkým tým, ktorí sa pričinili o zhotovenie ikonostasu, poďakoval i vladyka Rastislav a ako prejav uznania odovzdal tzv. hramoty majstrovi stolárovi Radoslavovi Tančinovi z Vyšnej Polianky a ikonopiscom Lýdii a Miroslavovi Trochanovským z Poľska, ktoré za nich prevzal ich otec, keďže sa sv. liturgie osobne nemohli zúčastniť.

Po skončení sv. liturgie rozdal prítomným antidor.