Starosta obce Ján Gmiterko a členovia Rady Pravoslávnej cirkevnej obce Mária Varjanová a Milan Kurimský privítali vladyku tradičným slovanským zvykom – chlebom a soľou. Miestny duchovný správca jer. Ján Pilko vyjadril vďaku vladykovi za návštevu a možnosť prežiť tento slávnostný deň spoločne.
Okrem miestneho duchovného správcu vladykovi počas sv. liturgie asistovali i ďalší duchovní: prot. Miroslav Župina – duchovný správca cirkevnej obce v Humennom, prot. Peter Savčak – duchovný správca cirkevnej obce vo Varadke, jer. Ján Zozuľak – duchovný správca cirkevnej obce v Topoľčanoch a archidiakon Maxim (Durila). Spieval Zbor sv. Andreja Prvopovolaného, doplnený o študentov PBF PU v Prešove pod vedením dirigentky Michaely Momotovej.
Metropolita Rastislav v nedeľnej homílii poukázal na to, akým nešťastím je, ak človek pre telesnú slepotu nemôže vidieť krásu tohto sveta, avšak oveľa horšia podľa neho je slepota duchovná.
„Kým neprijmeme blahodať sv. Krstu, kým nebudeme včlenení do Tela Christovej Cirkvi, sme duchovne slepí, pretože nevieme rozlíšiť dobro od zla, nevidíme Boha – Stvoriteľa tohto sveta, ani Jeho pôsobenie v našom živote. Cirkev sa často u svätých otcov nazýva loďou – Archou spásy. Na tejto lodi je kapitán – Iisus Christos, sú tam námorníci – duchovenstvo, a sú tam i pasažieri – laici. Každý z nich má svoje miesto, svoje poslanie. Medzi všetkými týmito musí byť úcta, zhoda, jednomyseľnosť. Pretože lodi, na ktorej sa námorníci a pasažieri začnú medzi sebou hádať, hrozí, že nedôjde do cieľa – môže stroskotať. Toto platí tak vo svetskom, ako i v cirkevnom živote. Duchovná slepota nám bráni vidieť Boha – Stvoriteľa tohto sveta i našich blížnych ako tých, ktorí boli stvorení podľa Jeho obrazu a podoby a preto by sme ich mali milovať. Duchovná slepota nám bráni vidieť dokonca i samých seba takých, akí v skutočnosti sme," podotkol vladyka.
Chrám v Becherove bol postavený po 1. svetovej vojne – v dobe, ktorá bola zložitá tak po materiálnej, ako i po duchovnej stránke. „Vyzeralo to tak, že konečne nastal mier a život na tomto svete bude aspoň o trochu ľahší. Pravda je však taká, že každá doba, tak oná, ako i tá dnešná – prináša pre ľudí stále nové výzvy. Mnohí boli donútení odísť za živobytím do zahraničia – ako sa vtedy hovorilo, „za more". Avšak hľadanie toho, čo je materiálne, ich pomohlo nájsť i to, čo je duchovné. „Za morom" zistili, že sú i nie sú pravoslávni – že sú pravoslávni podľa obradu, ale nie podľa cirkevnej príslušnosti. Tí, ktorí sa vrátili naspäť, začali o tom hovoriť vo svojom rodnom kraji. Pravoslávna cirkev v Rakúsko-Uhorsku zažívala to, čo sa dnes označuje ako informačná, resp. dezinformačná vojna. Bola nazývaná cirkvou schizmatikov – odštiepencov a mnohými ďalšími hanlivými slovami. Pravda je však taká, že Christovu Cirkev nemožno rozdeliť – je jedna, svätá, soborná a apoštolská. Do nej sa možno len včleniť alebo od nej odpadnúť. Všetko závisí od našej viery – správnej, pravoslávnej viery. Viera je preto ten najväčší dar Božej blahodate, aký sa môže dotknúť ľudského srdca," uzavrel vladyka.
Podľa jeho slov by všetci, čo majú dar viery, mali pamätať na vzácnosť tohto daru najmä vo chvíli, keď sa stretnú s človekom, ktorý tento dar nemá – neverí a nevie alebo nechce nájsť si cestu k Bohu, do Cirkvi, do chrámu. Nemali by sme sa nad ostatnými povyšovať alebo ich odsudzovať. „Takéto správanie, za ktorým sa v skutočnosti skrýva egoizmus, môže ľudí, ktorí ako onen slepec čakajú, že ich vidiaci, t.j. veriaci vezmú za ruku a privedú k Christovi, v konečnom dôsledku odradiť od viery a vzdialiť od spásy. Takto však ubližujeme nielen im, ale najmä sami sebe, lebo kde niet lásky, tam nieto ani Boha," zdôraznil vladyka a pripomenul, že v tohtoročnú Šiestu paschálnu nedeľu si okrem uzdravenia slepého od narodenia pripomíname i sviatok sv. apoštola Jána Teológa, ktorý je nazývaný apoštolom lásky.
„Chrám v Becherove bol postavený pre spásu ľudských duší. Ani ten najväčší chrám nie je dosť veľký, aby obsiahol celú Božiu veľkoleposť, a ani ten najmenší chrám nie je natoľko malý, aby do seba nepojal celého Pána Iisusa Christa vo svätej Tajine Eucharistie. Hospodin nám dal Svoje Telo a Krv ako spôsob, ktorým sa môžeme včleniť do Jeho Cirkvi. Pri krste sme dostali dar Svätého Ducha, ktorý je potrebné živiť prijímaním Tela a Krvi Jednorodeného Božieho Syna, inak môže blahodať Svätého Ducha v našom srdci zhasnúť ako iskra v popole. Treba pamätať na to, aby sme – ako hovorí sv. apoštol Pavol – Ducha v sebe neuhášali, všetko skúmali, dobrého sa držali (1 Tes 5, 18-19) a rozhojňovali vo svojom srdci predovšetkým Božiu lásku a blahodať," dodal vladyka.
V závere sv. liturgie sa vladykovi poďakoval miestny duchovný správca jer. Ján Pilko. „Ďakujem vám, že ste nás poctili svojou návštevou a že sme mohli spoločne odslúžiť sv. liturgiu. Ďakujem všetkým tým, čo akýmkoľvek spôsobom prispeli k tomuto sviatku. Ďakujem i tomu, o ktorom verím, že žije v nebi – o. Georgijovi Varcholovi, vďaka ktorému dnes môžeme stáť na tomto mieste. Doba, v ktorej žili naši predkovia, bola veľmi ťažká. Viacerí obyvatelia obce Becherov odišli do Spojených štátov amerických. Práve vtedy sa začína história nášho chrámu – aj vďaka o. Georgijovi, ktorý sa vrátil do rodnej obce dožiť svoj pozemský život. Boh z neho spravil nového apoštola nášho národa. V posledných rokoch svojho života postavil v Becherove pravoslávny chrám a priviedol do pravoslávnej Cirkvi mnohých podobne ako iný náš krajan – sv. Alexej Tóth v Minneapolise, kde bol o. Georgij vysvätený na kňaza sv. biskupom a neskôr patriarchom a mučeníkom vladykom Tichonom," uviedol o. Ján a pri príležitosti 100. výročia posviacky becherovského chrámu venoval vladykovi Rastislavovi ikonu Pokrovu Presvätej Bohorodičky s vyobrazením miestneho chrámu a prosbou o modlitby.
Metropolita Rastislav Becherovčanom ako prejav vďaky za ich úsilie o rozvoj cirkevnej obce udelil hramotu a o. Jána Pilka pri príležitosti 100. výročia od posviacky chrámu vyznamenal hodnosťou protojereja. Následne sa konalo pomazanie veriacich požehnaným olejom.
Copyright © 2014 Prešovská Pravoslávna Eparchia