Sviatok Pochvaly Presvätej Bohorodičky vo Varadke

„V cirkevnom kalendári má mnoho veľkých svätcov dva sviatky, tzv. letný a zimný. Väčšinou je jeden z nich v pôstnom období a ten druhý mimo neho. Keďže váš chrám je Pokrovský, aj vy Varadčania máte každoročne dva chrámové sviatky – „zimný" Pokróv Presvjatýja Bohoródicy v mesiaci október, ktorý je vždy mimo pôstu, a „letnú" Pochvalú Presvjatýja Bohoródicy vždy v piatu sobotu Veľkého pôstu," povedal v kázni po Evanjeliu počas utrene vladyka Rastislav.

Poukázal na to, že na stenách chrámov je nespočetné množstvo obrazov Božích svätých, ale najväčšia spomedzi nich a celého ľudského rodu je Presvätá Bohorodička. „Nazývame ju Vládkyňou, ale najkrajšie meno, s ktorým sa k Nej obraciame, je Matka – Božia a naša," zdôraznil vladyka.

„Keď pozorne počúvame Akathist, ktorý dnes spievame na Jej počesť, o čom hovorí? Väčšina zvolaní kondákov a ikosov je o tom, ako cez Ňu na tento svet prišiel Syn Boží, ako z Nej prijal ľudské telo a ako cez Ňu spasil ľudský rod. V nej je obsiahnuté celé tajomstvo ľudskej spásy. Západní kresťania často zobrazujú Presvätú Bohorodičku samu. U nás na pravoslávnom Východe takmer nejestvuje ikona, na ktorej by bola Presvätá Bohorodička zobrazená sama, bez Dieťaťa Christa na Svojich rukách. On bol zmyslom Jej života a podobne by mal byť zmyslom života i každého z nás. Pôstne dni, ale aj celý náš život by sme mali využívať na to, na čo nám bol daný. Veľakrát nás životné starosti alebo zmätok tohto sveta vytrhávajú z Božej prítomnosti a odvádzajú od Neho. V tieto pôstne dni by sme sa mali stíšiť. Sú akoby smútočné, ale tento smútok človeka, ľudskej duše po Bohu nakoniec prinesie veľkú radosť. Na tomto svete sú ľudia – a bojím sa, či aj my nie sme medzi nimi – ktorí žijú svoj život veselo. Nič ich netrápi, so všetkým sú spokojní. Do istej miery je to i dobre, len veľakrát nevidia, v akej mizérii sa nachádzajú, koľké zlo nosia vo svojom srdci. Toto je hlavný problém dnešnej doby. Máme materiálny dostatok, Boha nám netreba. A netreba nám ani nazerať do svojho srdca. Netreba sa nám zaoberať svojimi vášňami, stačí sa nechať ohlušovať každý deň televízorom, internetom, tým, čo nás oberá o väčšinu času nášho života. Keď však človek nazrie do seba, zistí, že je čas na všetko, len nie na modlitbu a duchovný život. Staráme sa o materiálny blahobyt, ale kto z nás myslí na to, s čím sa postavíme pred Boha, keď raz odídeme z tohto sveta? Všetko, čo si nahromadíme na tejto zemi, tu aj zostane. Namiesto materiálnych vecí, ktoré sú pominuteľné, by sme mali byť horlivejší v zhromažďovaní duchovného bohatstva," povedal vladyka a poukázal na to, že práve Presvätá Bohorodička a Christos Spasiteľ by mali byť v tom pre každého kresťana vzorom.

„Všetkým, čo tu dnes stojíme a prinášame Bohu svoje skromné modlitby, z celého srdca želám, aby ich milostivo prijal. Nech nám za vynaložené duchovné úsilie a telesnú námahu daruje Boh Svoju blahodať," dodal vladyka.

Celonočné bdenie bolo zavŕšené sv. liturgiou, počas ktorej mnohí veriaci pristúpili k sv. Tajine Prijímania. Do svojich domovov sa rozišli po pomazaní požehnaným olejom.