Po večerni Veľkého piatku 14. apríla 2017 sa všetci spoločne pomodlili pred hrobom, do ktorého bolo uložené vyobrazenie Christa Spasiteľa sňatého z Kríža a pripraveného na pochovanie – tzv. plaščenica. Duchovný katedrálneho chrámu mitr. prot. Peter Kormaník vo svojom príhovore pripomenul prorocké predobrazy Spasiteľovho Utrpenia a Smrti - parimije zo sv. Písma, ktoré sa čítajú na tzv. kráľovských hodinách – cárskych časoch ráno na Veľký piatok. „V tomto duchu vnímame Christove slová, ktoré povedal Svojim učeníkom a apoštolom na ceste do Jeruzalema, keď videli Jeho znepokojenie a strach pred blížiacimi sa udalosťami. Vtedy im povedal: „Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a vyplní sa o Synovi človeka všetko, čo napísali proroci. Vydajú ho pohanom, vysmejú ho, potupia a opľujú. Zbičujú ho a zabijú, ale on na tretí deň vstane z mŕtvych." (Lk, 18, 31 – 33). V tomto duchu vnímame aj Jeho slová, ktoré povedal v predvečer Svojich utrpení: „Teraz je moja duša rozrušená. Čo mám povedať: Otče, zachráň ma pred touto hodinou? Ale veď práve pre túto hodinu som prišiel (Jn 12, 27)," povedal v kázni o. Peter. Dôvod Christovho konania ozrejmil slovami prepodobného starca Justína Popoviča: „Aby pocítil, prežil a Svojou Božskou mocou spasil ľudí od smrti a cez sebaobetovanie z lásky ukázal cestu, ktorá privedie k nesmrteľnosti a večnému životu," vysvetlil.
Utreňa Vzkriesenia sa v prešovskom Katedrálnom chráme sv. kniežaťa Alexandra Nevské-ho začala v nedeľu 16. apríla 2017 v skorých ranných hodinách. Vladyka Rastislav všetkých prítomných na záver pozdravil radostným trojitým zvolaním: „Christós voskrése!" „Drahí moji, pozdrav: „Christós voskrése!" je ten najradostnejší, najkrajší a najdôležitejší pozdrav, aký môžeme vo svojom živote počuť. Lebo ak by Christos nevstal z mŕtvych, márna a prázdna by bola naša kresťanská viera, nemali by sme nádej tak ako ostatní a potom by bolo možno lepšie, aby sme žili tak ako pohania, ktorí sa podľa slov sv. apoštola Pavla riadili zásadou: „Jedzme a pime, veď zajtra zomrieme!" (1 Kor 15, 32). Ale Christos vstal z mŕtvych, peklo stratilo svoju silu, diabol a smrť boli zničené. Od momentu Jeho Zmŕtvychvstania až do konca vekov všetci tí, ktorí chcú, môžu sa z otroctva diabla, smrti a pekla oslobodiť. Christos nám dal túto možnosť - je len na nás, či ju využijeme," vysvetlil vladyka.
Počas sv. liturgie vladyka v kázni poukázal na význam obete, resp. sebaobetovania. „Na Paschu – tento naozaj sviatok sviatkov a slávnosť slávností – prinesme Bohu, drahí moji, väčšiu obeť, než prinášali kedysi Židia. Prinesme Mu namiesto jahniat a kozliat samých seba. Či si snáď za dielo spásy, ktoré vykonal, za všetky utrpenia, ktoré vytrpel – zbičovanie, opľuvanie, ba dokonca smrť na Kríži - či si nezaslúži, aby sme Mu priniesli samých seba? Dnes ráno sme na konci utrene bozkávali ikonu Christovho Vzkriesenia, lebo to je hlavný dôvod pravej, duchovnej radosti, ktorú nám nemôže odňať nikto. Potom sme bozkávali sv. Kríž - to, cez čo bola vykonaná naša spása - a nakoniec sv. Evanjelium, knihu života, ktorý nám Christos odkázal, opravdivého, večného života. Ľuďom dnešnej doby, ktorí tak neradi čítajú, sa zdá byť sv. Písmo hrubočizné a niektoré jeho príbehy nepochopiteľné. Veľmi ľahko ho však možno zhrnúť do dvoch viet - a na nich visí celý Zákon i Proroci. Prvá je: „Miluj Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej sily a z celej svojej mysle," – a druhá: „Miluj svojho blížneho ako samého seba!" (Lk 10, 27). Keď budeme na tieto dve vety pamätať, ale najmä keď budeme podľa nich žiť, radosť zo zmŕtvychvstalého Christa nám vydrží nie na jeden, ale na všetky dni nášho života," povedal v kázni vladyka.
Po skončení sv. liturgie vladyku v mene prítomných duchovných a veriacich pozdravil so sviatkom Paschy Christovej duchovný správca Katedrálneho chrámu mitr. prot. Michal Švajko.
„Drahý vladyka, nech nám paschálna radosť pomôže prijímať s pokorou všetko, čo prináša život - to, čo poznáme, i to, čo nepoznáme. Dokonca i to, čo nás niekedy znepokojuje a možno privádza i k takej bezradnosti, v akej sa ocitli sv. apoštoli, keď uvideli Christa priklincovaného na Kríži. Učiteľ zomiera – zachvátila ich beznádej, zúfalstvo... To, čo im nakoniec pomohlo uvidieť Vzkrieseného Christa, bol pokoj. „Pokoj vám!" – to boli prvé slová Spasiteľa, keď sa im po Svojom Zmŕtvychvstaní zjavil. Tento pravý, vnútorný, duchovný pokoj si želáme, drahý vladyka, spolu s vami, aby sme v ňom mohli zrieť Svetlo pravdy a oslavovať Ho celým svojim životom a vnútrom, ktoré sa mnohokrát stáva hrobom – nech sa stane opravdivým Božím príbytkom, Jeho svätým chrámom," zaželal vladykovi o. Michal.
Po skončení sv. liturgie sa konalo pomazanie veriacich požehnaným olejom.
Copyright © 2014 Prešovská Pravoslávna Eparchia