Rozlúčka s mátuškou Evou Gliganičovou

Spolu s Jeho Blaženosťou vladykom Rastislavom, arcibiskupom prešovským, metropolitom českých krajín a Slovenska, ich slúžili: tajomník Úradu Prešovskej pravoslávnej eparchie v Prešove mitr. prot. Michal Švajko, viacerí duchovní otcovia zo sninského, humenského, stropkovského a svidníckeho arcidekanátu a jerodiakon Maxim (Durila).

Kázňou sa počas svätej liturgie k smútiacej rodine i veriacim prihovoril vladyka Rastislav. „Ťažko nájsť krajšie slová útechy, než sú Christove slová z Evanjelia: „Kto verí vo Mňa, bude žiť, aj keď zomrie" (Jn 11, 25). Samotné meno mátušky Evy znamená život, ale i ona, tak ako každý človek, mala smrteľné telo, ktoré sa dnes chystáme uložiť do zeme. Telesná smrť nie je pre kresťana strašná. Človek, ktorý svoju nádej neopiera o tento svet, ale o Boha, sa nebojí nijakých ťažkostí, ktoré ho môžu postretnúť, a každú radosť na tomto svete považuje za dočasnú, pominuteľnú a klamlivú. Celý svoj život upriamuje k Nebeskému Kráľovstvu, do ktorého daj Boh aby sme svojim životom smerovali všetci. Prichádzajú mi na um slova svätého starca Paisija Svätohorca: „Ak nezomrieš predtým, než zomrieš, tak zomrieš potom, keď zomrieš." Ak v sebe človek počas života na tejto zemi neumŕtvi strasti hriechu, tak ho po telesnej smrti čaká oveľa strašnejšia, druhá, duchovná smrť. Tá, ktorú dnes vyprevádzame, sa tejto smrti báť nemusí. Mátuška Eva vám, otec Ján, celý život pomáhala niesť váš kňazský kríž. Polovicu starostí, ale i radostí, ktoré ste prežili, zdieľala s vami. Dnešné smútočné zhromaždenie je najkrajším dôkazom tej lásky, ktorú po celý svoj život rozdávala a ktorú sa my dnes pri rozlúčke s jej smrteľným telom snažíme oplatiť," povedal v kázni vladyka Rastislav.

Po svätej liturgii sa konali pohrebné obrady. Kázňou sa počas nich k smútiacej rodine i všetkým prítomným prihovoril prot. Nikolaj Cuper. „Mátuška Eva stála pri otcovi ako pevná skala, bola mu oporou v rôznych pokušeniach a trápeniach. Vezmime si z nej, drahí bratia a sestry, príklad. Nie vo všetkom je človek dokonalý, ale v niečom sa preslávi. O Abrahámovi je povedané, že uvidel Boha, pretože bol pohostinný. Myslím si, že i mátuška uvidela Boha, lebo bola pohostinná. Nerobila rozdiely medzi ľuďmi. Keď za ňou prišiel človek s láskou, jeho lásku mu oplatila stonásobne. Daj Bože, aby sme všetci boli takí ako ona. Zo srdca želám každému, aby mal takú mamu, manželku či priateľku, ktorá by pri ňom vydržala v dobrom i zlom až do konca. Dnes, drahí bratia a sestry, je náš zármutok vyvážený nádejou, že všetko, čo Boh robí, robí dobre. Nech sa stane čokoľvek, sme v Božích rukách a Boh sa o nás postará. Deň pohrebu sa nazýva i dňom prijatia u Hospodina. Aj mátuška Eva bola prijatá a postavená pred Boha. Pevne verím, že vďaka vašim modlitbám a láske nebude pre ňu státie pred Hospodinom ťažké".

Po jeho slovách predniesol rozlúčkovú reč prot. Ján Kosť, ktorý sa v mene mátušky Evy rozlúčil so všetkými príbuznými a známymi.

Telesné ostatky mátušky Evy boli následne uložené do zeme na cintoríne v Michalovciach – Močaranoch.

Víčnaja jéj pámjať!