Rozlúčka s duchovným otcom Michalom Haverčákom

Sv. Liturgiu a pohrebné obrady spolu s Jeho Blaženosťou arcibiskupom prešovským a metropolitom českých krajín a Slovenska Rastislavom slúžili mitr. prot. Michal Švajko, mitr. prot. Ján Biloruský, prot. Ján Kuzan, prot. Igor Kerekanič, prot. Boris Hrustič, jerej Ján Zozuľak, jerej Jakub Jacečko, jerej Marek Kundis, jerej Vladimír Varga, jerej Michal Sivík, jerej Miroslav Krutský a archidiakon Maxim (Durila).

Kázňou sa počas pohrebu k veriacim prihovoril jer. Ján Zozuľak, ktorý poukázal na to, že lúčenie sa s blízkym človekom prináša smútok, zvítanie radosť. „Určite sa pýtame, prečo musíme odísť z tejto zeme, prečo musíme zomrieť. Boh nás stvoril pre večnosť, teda pre to, aby sme žili večne. Prvých ľudí v raji Boh varoval, že ak nedodržia Jeho prikázanie, zomrú. Prvý človek však aj napriek tomu neuposlúchol a spôsobil si smrť. Na koho teraz budeme zvaľovať vinu? Kto je vinný za smrť človeka – Boh či človek? Veď Boh nestvoril smrť, stvoril život – preto Ho i nazývame Darcom života. Boh stvoril človeka, aby žil večne. Predstavme si, žeby človek žil večne s hriechom, ktorý vykonal. Už by sa ho nikdy nezbavil. Boh z lásky k Svojmu stvoreniu nedovolil, aby hriech žil večne spolu s človekom, preto dovolil človeku zomrieť, ale nedovolil mu zomrieť úplne. Zomiera len jeho telo, ktoré je potom uložené do hrobu. Duša nezomiera, ale ide k Bohu a čaká na zavŕšenie dejín sveta, kedy bude vzkriesenie všetkých, aby sa mohla znova zjednotiť s telom a žiť večne pri Bohu, svojom Stvoriteľovi. Preto Christova Cirkev nenazýva oddelenie tela a duše smrťou, ale usnutím, z ktorého sa všetci raz prebudíme. Máme pred sebou zosnulého otca Michala, ktorý sa síce lúči so svojimi blízkymi, ale zároveň zvítava s Bohom, Ktorý ho prijíma do Svojej náruče. Pre nás je to smútok, lebo sa lúčime s blízkym človekom, avšak pre neho je to radosť, lebo už nepociťuje bolesti choroby, ktorá ho trápila, ale naopak, pociťuje radosť a pokoj vo večnom živote Božieho kráľovstva," povedal v kázni o. Ján.

Uprostred pohrebných obradov prečítal za úrad Prešovskej pravoslávnej eparchie nekrológ prot. Ján Kuzan a v ich závere sa k prítomným prihovoril jer. Jakub Jacečko, ktorý sa v mene nebohého o. Michala rozlúčil so všetkými príbuznými a známymi.

Následne boli telesné ostatky o. Michala Haverčáka uložené do zeme na cintoríne v Bernolákove.

Zosnulý mitr. prot. Michal Haverčák sa narodil v rodine pravoslávnych rodičov 5. novembra 1939 v obci Hrabová Roztoka v okrese Snina. Ako sám povedal v jednom z rozhovorov: „Už v mladom veku nás opustil môj milovaný otec, nemal som ani desať rokov a mamka nedostávala žiadnu podporu, museli sme sa štyria súrodenci veľmi snažiť." Napriek neľahkému životu bol otec Michal vzorným synom a po absolvovaní ľudovej meštianskej školy a stavebného učilišťa sa rozhodol pokračovať v štúdiu na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte v Prešove, na ktorú bol v r. 1958 prijatý a úspešne ju ukončil v r. 1963.

Počas štúdia v r. 1960 uzavrel manželstvo s Máriou Kožuškaničovou, s ktorou spolu vychovali dcéru a dvoch synov. Manželke Márii bol nesmierne vďačný za jej oporu a za to, že nielen v ťažkých rokoch 1968 a 1990, ale počas celého života pri ňom stála, bola mu veľkou oporou a pomáhala mu niesť jeho kňazský kríž.

Na diakona bol preosvieteným vladykom Dorotejom vysvätený 25. februára 1962 v Katedrálnom chráme svätého kniežaťa Alexandra Nevského v Prešove. Následne 11. marca v tom istom roku prijal kňazské svätenie.

Prvým pôsobiskom otca Michala bola cirkevná obec Šmigovec v okrese Snina, kde pôsobil krátko od 1. apríla 1962 do 1. októbra 1963, lebo už 2. októbra v tom istom roku nastúpil na dvojročnú základnú vojenskú službu. Na obec Šmigovec a tamojších veriacich mal však veľmi pekné spomienky. „V obci ešte nestála farská budova a tak nás, moju manželku a malú dcérku prichýlil jeden veľmi láskavý veriaci," spomínal na život vo svojej prvej cirkevnej obci otec Michal.

Po ukončení základnej vojenskej služby bol  1. novembra 1965 ustanovený na uvoľnenú farnosť v obci Klenová, kde pôsobil do februára roku 1988. Práve tam ho zastihol rok 1968, kedy boli pravoslávni veriaci i duchovenstvo ťažko skúšaní, ale vďaka svojej nezlomnej viere spolu s Klenovčanmi vo všetkých pohnutých udalostiach onej doby obstál.

Od 15. februára 1988 pôsobil ako duchovný správca v Snine, kde sa intenzívne podieľal na budovaní miestnej pravoslávnej cirkevnej obce. Od 1. marca 2005 do 26. februára 2013 tam pôsobil ako pomocný duchovný. Počas svojho pôsobenia v Snine vykonával funkciu dekana a arcidekana pre okresy Snina a Humenné. Veľmi pochvalne sa vyjadroval na adresu primátora mesta Snina p. Ing. Štefana Miľovčíka, ktorý mu bol vždy nápomocný. Rovnako vyzdvihoval i pôsobenie súčasného arcidekana pre okresy Snina a Humenné prot. Igora Kerekaniča, ktorý podľa jeho slov veľmi aktívne prispieva k rozvoju celej sninskej doliny.

Posledné roky svojho pozemského života prežil otec Michal v Bratislave, kde v minulom roku ukončil svoju duchovenskú činnosť, ktorú neochvejne vykonával úctyhodných 53 rokov.

Za svoju prácu vo vinici Christovej bol postupne ocenený právom nosenia nabederníka, náprsného kríža, titulom protojerej, právom nosenia zlatého kríža s ozdobami a právom nosenia mitry.

Blažénnyj pokój, i víčnaja jemú pámjať!