Posvätenie nového dreveného chrámu sv. apoštolov Petra a Pavla v Bodružale

Obrad posvätenia prestola sa začal sprievodom, pri ktorom vladykovia spolu s duchovnými a veriacimi tri razy obišli chrám s moščami sv. mučeníkov. Po vstupe do chrámu boli sv. mošči uložené do nového prestola. Prestol bol následne omytý vodou, vínom a rodostagmou, pomazaný sv. myrom, oblečený, obviazaný a ozdobený rizou. Slávnostná posviacka chrámu bola dokončená okiadzaním, pokropením sv. vodou a pomazaním stien chrámu sv. myrom.

Za účasti množstva veriacich z blízkeho i širokého okolia sa potom v nedeľu 12. augusta 2018 konala archijerejská sv. liturgia, ktorú spoločne s vladykami slúžili i viacerí duchovní z USA, Poľska, Ukrajiny a Slovenska.

Pri príležitosti posvätenia nového dreveného chrámu metropolita Rastislav udelil počas malého vchodu duchovnému správcovi cirkevnej obce mitr. prot. Michalovi Rošičovi právo nosenia dvoch krížov s ozdobami.

„Tunajší ľudia sa rozhodli postaviť chrám. Priniesli materiál, maltu, najlepšie drevo, položili základy a postavili steny. Urobili strechu a zakryli stavbu. Vnútro obložili obkladom a priniesli nádherné koberce. Postavili oltár, ktorý je srdcom celého chrámu. Priniesli taktiež všetko potrebné vybavenie, ktoré patrí do Božieho domu. Ale všetko to bolo doteraz bez života a chýbal tomu zmysel. Nevyhnutné bolo ešte Božie požehnanie. Božie vdýchnutie, ktoré je nevyhnutné pre tento chrám, nie je ničím iným než prítomnosťou Ducha Svätého v duši každého, kto sa podieľal na výstavbe tohto chrámu. A Boh tu bude prítomný do takej miery, do akej miery budete schopní vytvoriť fungujúcu kresťanskú komunitu pri tomto chráme. Božie požehnanie nie je ničím iným než označením a určením vecí, ktoré sú potrebné na oslavu Boha. Do akej miery sa budete snažiť oslavovať Boha v tomto chráme, do takej miery bude nad vami Božie požehnanie," povedal v kázni vladyka Michal.

Poukázal tiež na to, ako kráľ Šalamún vybudoval nádherný chrám v Jeruzaleme. Celý bol ozdobený zlatom a na jeho výstavbu bolo požité to najlepšie drevo z Libanonu. „Avšak kráľ Šalamún vedel, že nevyhnutné sú Božia prítomnosť a Božie požehnanie. Ľudia začali pripravovať všetko pre požehnanie a posvätenie chrámu. Veľké množstvo prítomných kňazov prinieslo Bohu nespočetné množstvo obiet. Kráľ Šalamún predniesol pri posvätení chrámu nádhernú modlitbu, v ktorej Boha prosil: „Ó Bože, nech Tvoje oči vidia toto miesto vo dne v noci, nech Tvoje uši počujú modlitby, prednášané na tomto mieste. A ak Tvoji ľudia zhrešia, prídu sem a budú sa modliť, odpusť im ich prehrešky. A keď nastane vojna, hlad alebo iné pohromy a ľudia vylejú žiaľ svojich sŕdc pred Tebou v tomto chráme na zemi, Ty ich vypočuj na nebesách".

„Uvedomme si štyri veci, ktoré sú nevyhnutné pre Božie požehnanie. Pokora, ktorá je opakom pýchy. Byť pokorný znamená byť si vedomý toho, že sme nehodní a plní hriechu a že sme stotožnení s pravdivým konceptom nášho stvorenia naším Stvoriteľom. Modlitba, ktorá je rozhovorom a spoločenstvom s Bohom. Spasiteľ nazval chrám „domom modlitby", a my všetci by sme mali veľmi dbať o to, aby každý chrám bol skutočne domom modlitby. Zbožnosť, ktorá spočíva v neustálom hľadaní samotného Boha. Človek neustále túži po tom, čo miluje. V tomto prípade hovoríme o tom, že naše srdce prahne po Bohu ako po objekte nekonečnej lásky. Posledným je ľutovanie svojich hriechov, čo znamená absolútne odmietnutie hriechu, ktorého sme sa dopustili a následná nekončiaca snaha o lepšie smerovanie vo svojom živote. Toto sú kroky k získaniu Božieho požehnania," doplnil vladyka Michal v kázni.

V závere sv. liturgie sa prihovoril metropolita Rastislav, ktorý sa ako prvému poďakoval vladykovi Michalovi za jeho námahu a ochotu podniknúť dlhú cestu z ďalekej Ameriky naspäť do rodného kraja, ktorý potešil svojou prítomnosťou a vrúcnymi modlitbami. „Prosím Vás, aby ste odovzdali pozdrav Jeho Blaženosti arcibiskupovi washingtonskému a metropolitovi celej Ameriky a Kanady Tichonovi. Pravoslávnej Cirkvi v „Novom svete" prajem Božie požehnanie a pomoc v neľahkých dobách, ktorú prežívame. Podobne i Vám, drahý vladyka Michal, a Vašej newyorsko-newjerseyskej eparchii takisto želám Božiu pomoc, požehnanie a všetky „dobré dary, ktoré zostupujú od Otca svetiel". Dovoľte mi na pamiatku nášho dnešného spoločného slúženia venovať vám dva odznaky biskupskej hodnosti – enkolpion s ikonou sv. Cyrila a Metoda – svätcov, ktorí spájajú obidve naše miestne Cirkvi – a epigonation s vyobrazením Christa - Dobrého Pastiera, ktorý nech je pre Vás tak ako pre každého biskupa pravoslávnej Cirkvi príkladom a povzbudením v neľahkej archijerejskej službe," prihovoril sa vladyka Rastislav.

Následne sa obrátil k miestnemu duchovnému správcovi mitr. prot. Michalovi Rošičovi: „Od chvíle, keď ste začali spravovať tieto cirkevné obce, mnoho ráz ste preukázali svoju nebojácnosť. Nenechali ste sa znechutiť ani urážkami, ani zlými rečami, ani ostatnými príkoriami. Boli ste verný Christovým slovám zo sv. Evanjelia o tom, že ten, kto sa obzerá späť, nesmeruje do Nebeského kráľovstva, a preto ste hľadeli nie dozadu na to, čo bolo, ale pozerali ste dopredu a robili všetko preto, aby raz nastal tento deň. Mali ste pevnú vieru, že i v tak malej cirkevnej obci našej Prešovskej pravoslávnej eparchie, akou Bodružal je, raz bude stáť nový chrám, a Boh Vašu nádej nesklamal. Nech sa druhý kríž, ktorý ste dnes dostali právo nosiť, stane viditeľným znakom Vašej lásky a oddanosti Christovej cirkvi. Prosím Boha, aby vám daroval trpezlivosť, múdrosť, prezieravosť i všetky ostatné cnosti, ktoré má pravoslávny kňaz mať, ak chce dobre napĺňať svoje poslanie," zaželal vladyka Rastislav o. Michalovi a poďakoval sa všetkým prítomným duchovným i veriacim za spoločné modlitby počas sobotňajších i nedeľňajších bohoslužieb.

Všetkým pravoslávnym Bodružalčanom vladyka ako prejav uznania za ich úsilie o rozvoj cirkevnej obce venoval ďakovnú hramotu.

Za spoločné modlitby v sobotu i nedeľu sa v úvode svojho príhovoru poďakoval i vladyka Michal. „Som veľmi šťastný, že tu dnes môžem byť spolu s vami. V tomto kraji je môj pôvod, keďže moji starí rodičia pochádzali z Kolonice. Nádejam sa, že moja návšteva upevní vzťahy medzi Americkou pravoslávnou cirkvou a Pravoslávnou cirkvou v českých krajinách a na Slovensku a pomôže vybudovať novú spoluprácu. Vy, drahý vladyka, ste ako náš metropolita Tichon, ktorý je takisto mladý, zbožný, plný viery a entuziazmu, s ktorým sa neúnavne usiluje sa o rozvoj našej miestnej Cirkvi. Preto sa modlím, aby sme mohli sprostredkovať stretnutie vás dvoch, aby sme mohli rozvíjať naše vzťahy. Dovoľte mi venovať Vám dar, ktorý je pre mňa veľmi vzácny - ikonu s čiastočkou moščí sv. Alexeja Tótha, ktorý pochádzal od vás a prišiel k nám. Všetci poznáme jeho príbeh, ako prešiel z únie do slobody Pravoslávia. Previedol z únie do Pravoslávia tisíce ľudí, medzi ktorými boli i moji starí rodičia. Bez príkladu jeho svätého života by som tu dnes nestál a nebol by som ani kňazom ani biskupom. Nech sa skrze jeho modlitby Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku stane tisíckrát väčšou ako je teraz a nech verne zachováva a rozvíja pravú, pravoslávnu vieru. Nech Vám na jeho príhovor Boh daruje pevnosť duchovných i telesných síl na mnoho dobrých rokov," zaželal metropolitovi Rastislavovi vladyka Michal a odovzdal mu ikonu s čiastočkou moščí sv. Alexeja Tótha.

Podobnú ikonu venoval vladyka Michal i duchovnému správcovi miestnej cirkevnej obce mitr. prot. Michalovi Rošičovi. Ten vo svojom ďakovnom príhovore povedal:

„Všetko ide ľahko, ak máte za sebou tých najmocnejších. Stále som pociťoval, že z neba na nás pozerá samotný Christos. Pamätajúc na slová žalmu kráľa a proroka Dávida: „ak Hospodin nestavia dom, márne sa namáhajú tí, čo ho budujú" (Žalm 126, 1), keď som videl, že Hospodin chce, aby tu chrám bol a po vašom požehnaní, vladyka, čoho sme sa mali báť? V tomto roku Bodružal oslavuje jedno jubileum – 360 rokov od posvätenia miestneho dreveného, teraz už grécko-katolíckeho chrámu. Žiaľ, len 175 rokov slúžili v spomínanom chráme pravoslávni, potom im bol odňatý, ale ako ste povedali, všetko odpúšťame, lebo toto zlo nám v konečnom dôsledku bolo na prospech. Hospodin všetko vyriešil. 360° - to je jeden celý kruh, ktorý sa skončil, a my začíname s novým dreveným chrámom v Bodružale nový kruh. Včera bol sviatok narodenia sv. Nikolaja. Čo robil on? Rozdával to, čo bolo jeho, i samého seba. Rovnako aj my chceme rozdávať to, čo budeme mať, ale hlavne modlitbu. Ďakujem Bohu, že Jeho mocou sme postavili tento chrám," povedal vo svojom príhovore o. Michal a poďakoval sa vladykovi Michalovi i všetkým ostatným darcom, ktorí na výstavbu nového chrámu prispeli finančne či modlitbami. Osobitne vyzdvihol pomoc bývalého premiéra vlády SR Róberta Fica a poprosil prítomného poslanca NR SR Stanislava Kubánka, aby mu v mene pravoslávnych veriacich z Bodružale tlmočil vďaku a uznanie. Následne o. Michal venoval obom vladykom ikony sv. apoštolov Petra a Pavla s vyobrazením novoposväteného chrámu. Ako prejav vďaky za námahu pri výstavbe chrámu v Bodružale venoval ikonu i synovi zosnulého člena Rady miestnej cirkevnej obce Petra Nastišina, ktorý sa dokončenia stavby žiaľ nedožil.

Sv. liturgia bola zakončená pomazaním veriacich požehnaným olejom.

FOTOGALÉRIA

2018-08-11-Posvätenie prestola v chráme svätých apoštolov Petra a Pavla v Bodružali 

2018-08-12 Slávnostná archijerejská sv. liturgia v chráme svätých apoštolov Petra a Pavla v Bodružali