Prešovská pravoslávna eparchia

Oslavy sviatku sv. apoštolom rovného kniežaťa Rastislava v Snine

Domov   >   Vyhľadávanie
Pri príležitosti sviatku sv. apoštolom rovného kniežaťa Rastislava v nedeľu 28. októbra 2018 odslúžil Jeho Blaženosť arcibiskup prešovský a metropolita českých krajín a Slovenska Rastislav v drevenom chráme sv. kniežaťa Rastislava v Snine archijerejskú sv. liturgiu za asistencie miestneho duchovného správcu a okresného arcidekana mitr. prot. Igora Kerekaniča, duchovného správcu PCO Stakčín mitr. prot. Jána Gliganiča, miestnych duchovných jer. Michala Sivíka a jer. Ľuboša Savčáka a archidiakona Maxima (Durilu). Sv. liturgia bola odvysielaná v priamom prenose RTVS.

Metropolita Rastislav v úvode svojej homílie upriamil pozornosť na to, že v tohtoročnú poslednú októbrovú nedeľu si Slovenská a Česká republika pripomínajú 100. výročie svojej samostatnosti a vzniku spoločného štátu Československa. „Pravoslávna Cirkev v oboch spomínaných krajinách v tento deň s vďakou spomína na Bohom výnimočne obdareného človeka – zbožného a prezieravého panovníka Veľkej Moravy Rastislava, ktorý na samom úsvite národných dejín Čechov a Slovákov výrazným spôsobom prispel k zachovaniu ich národného povedomia a úsilia o svojbytnosť. Sv. Rastislav, pamätajúc na slová Christa, prečítané v dnešnom Evanjeliu: „Ja som dvere. Kto cezo mňa vojde, bude spasený: vojde i vyjde a nájde pastvu" (Jn 10, 9), pobádaný túžbou otvoriť duchovné oči svojho národa, sa okolo r. 860 obracia vo svojich listoch na Západ i Východ – oslovuje rímskeho pápeža i byzantského cisára s prosbou o vyslanie na Veľkú Moravu kresťanských misionárov – učiteľov, ktorí by boli schopní naučiť miestny slovanský ľud pravdám Christovej viery v jeho rodnom jazyku," povedal vladyka.

Veľká Morava, ktorá v sebe spájala oblasti dnešných východných Čiech, južnej Moravy, západného Slovenska a severného Maďarska, bola podľa jeho slov už vtedy nielen pomyselným „srdcom" Európy, ale kvôli svojej strategickej polohe i stredobodom záujmu výcho-dofranského kráľa Ľudovíta Nemca, ktorý sa ju všemožne usiloval podrobiť svojej nadvláde.

„On bol ten, ktorý násilne zvrhol odbojného Mojmíra I. a na veľkomoravský kniežací stolec posadil Rastislava, v ktorom chcel mať pokorného a poníženého vazala. Ale Boh, Ktorý „marí zámery chytrákov, takže ich ruky nedosiahnu úspech" (Jób 5, 12) daroval v osobe sv. Rastislava veľkomoravskému ľudu panovníka, ktorý neuprednostnil svoj osobný prospech pred jeho záujmami, ale práve naopak, všemožne sa usiloval pozdvihnúť jeho materiálnu, kultúrnu i duchovnú úroveň, aby v ničom nezaostával za najvyspelejšími národmi vtedajšej Európy," zdôraznil vladyka.

„Apoštol Pavol vo svojom liste galatským kresťanom píše: „Pred príchodom viery sme boli zajatcami pod dozorom zákona až do toho času, keď sa mala zjaviť viera. Zákon bol naším vychovávateľom do Christa, aby sme boli ospravedlnení z viery. Ale keď prišla viera, už nepodliehame vychovávateľovi, lebo všetci sme vierou Božími synmi v Christovi Iisusovi" (Gal 3, 24-26). A sv. Rastislav veľmi dobre chápal, že jedine sloboda Božích synov, oslobodených v Iisusovi Christovi, je tou najlepšou zárukou zachovania národného svojrázu a štátnej samostatnosti Veľkej Moravy," vysvetlil vladyka.

Preto s nevýslovnou radosťou a vďakou, považujúc to za znak bezhraničnej Božej priazne a požehnania, prijal v r. 863 na Veľkej Morave misiu sv. slovanských apoštolov – solúnskych bratov Konštantína a Metoda, vyslaných do našich krajov na požiadanie byzantského cisára Michala III. konštantínopolským patriarchom Fótiom Veľkým.

„Títo slovanskí osvietitelia neprišli s prázdnymi rukami – Konštantín prinášal ním zostavenú abecedu a prvé preklady Svätého písma a bohoslužobných kníh v zrozumiteľnom jazyku, z ktorých malo byť zvestované chudobným evanjelium a skrúšení srdcom mali byť uzdravení, zajatým malo byť oznámené prepustenie a slepým sa mal vrátiť zrak (porov. Lk 4, 18)," vysvetlil vladyka a priblížil ďalšie pohnuté udalosti v živote sv. Rastislava.

Ako povedal, Svätoplukove nepremyslené kroky a najmä smrť moravského arcibiskupa Metoda v r. 885 najprv spomalili, potom zastavili a nakoniec úplne zdecimovali Rastislavov sen o samostatnej Veľkej Morave ako mocnom európskom štáte.

„Ach, tá jednota! Ona sa stala kameňom úrazu nielen pre Rastislava – ona zostáva byť „skalou pohoršenia" i v živote kresťanskej Cirkvi, európskej civilizácie i celého ľudstva. Opravdivá jednota má dve obligátne zložky – lásku a pravdu. Bez týchto dvoch nevyhnutných súčastí jednoducho nemôže existovať. V živote Cirkvi pravda bez lásky vyvoláva rozkoly a „láska" bez pravdy spôsobuje väčšie škody ako herézy. Ako sa teda možno s fenoménom jednoty vysporiadať? Asi by sme mali začať tak ako vždy – od seba. Položme si otázku: Čo je konečným cieľom ľudského života? Kresťan by mal na ňu odpovedať: Zbožštenie. Čo vo svojej podstate zbožštenie znamená? Obnovu celistvosti, celostnosti, jednoty ľudskej bytosti – jednoty s Bohom, blížnymi i sebou samým. Vrcholným a jedinečným prejavom jednoty Boha a človeka, Christovej Cirkvi, kresťanskej rodiny i samotnej ľudskej prirodzenosti je Eucharistia. Účasť na Christovych Tajomstvách – Prijatie Jeho drahocenného Tela a Krvi – nás zjednocuje nielen s Bohom a blížnymi, ale preniká a posilňuje i našu vlastnú trojjedinosť – tela, duše a ducha. Znovuobjavenie a vedomé prežitie, využitie a použitie nekonečne očisťujúcej, osvecujúcej a posväcujúcej moci Božskej Eucharistie – tam niekde je okrem iného i východisko z krízy, v ktorej sa ocitla európska kresťanská rodina, kultúra i civilizácia," povedal v kázni vladyka.

V závere sv. liturgie vykonal na počesť sv. kniežaťa Rastislava požehnanie kolyva.

V záverečnom príhovore sa metropolita Rastislav poďakoval predstaviteľom miestnych rímsko-katolíckych a grécko-katolíckych farností, primátorovi mesta Snina Štefanovi Milovčíkovi, prednostovi Okresného úradu Michalovi Vohárovi, poslancom Prešovského samosprávneho kraja, poslancom Mestského zastupiteľstva a všetkým ostatným predstaviteľom štátnej správy a samosprávy nielen za ich prítomnosť na dnešnej slávnosti, ale aj za dlhoročné dobré vzťahy a spoluprácu na miestnej i regionálnej úrovni.

„Duchovnému správcovi miestnej pravoslávnej cirkevnej obce o. Igorovi Kerekaničovi ďakujem za prípravu celého podujatia a jeho technickú realizáciu. Rovnako ďakujem i celému realizačnému tímu RTVS, ktorý sa podieľal na zabezpečení dnešného priameho prenosu," povedal vladyka a zaželal aby duchovný odkaz sv. veľkomoravského panovníka Rastislava i napriek viac ako tisícročiu, ktoré uplynulo od jeho mučeníckej smrti, zostal stále aktuálny.

„Nech sa jeho úsilie o zveľadenie a zušľachtenie svojho národa stane výzvou, vzorom a príkladom hodným nasledovania i pre všetkých súčasných slovenských, českých i európskych politikov. Nech vás všetkých sprevádzajú jeho modlitby a Božia milosť i požehnanie," dodal vladyka.

Po skončení sv. liturgie sa konalo pomazanie veriacich požehnaným olejom a následne sprievod okolo chrámu s čítaním Evanjelií.
Zdroj: Tlačové oddelenie Úradu Prešovskej pravoslávnej eparchie v Prešove

<<   Návrat späť
Aktuality     |     Pravoslávna cirkev     |     Metropolita     |     Pozvánky     |     Svet     |     Na stiahnutie     |     Schematizmus     |     Kontakty