Prešovská pravoslávna eparchia

Osláv sviatku Sťatia hlavy sv. Jána Krstiteľa v Ladomirovej sa zúčastnilo množstvo veriacich

Domov   >   Vyhľadávanie
Mládežníci, ale i starší veriaci sa v sobotu 15. septembra 2018 vydali na tradičnú púť zo Stropkova do Ladomirovej, ktorú zorganizovalo Bratstvo pravoslávnej mládeže na Slovensku – Syndesmos na počesť sviatku Sťatia hlavy sv. Jána Krstiteľa. Pútnici sa zastavili i v chráme Pokróva Presvjatýja Bohoródicy vo Vagrinci.

Po príchode pútnikov ku chrámu v Ladomirovej sa za účasti množstva kňazov a veriacich konalo malé posvätenie vody, ktoré viedol okresný arcidekan mitr. prot. Ján Sovič. Po ňom sa začali celonočné bohoslužby, počas ktorých mali veriaci možnosť nielen zotrvať v modlitbách v chráme po celú noc, ale aj uctiť si ostatky viacerých svätcov a pristúpiť k sv. Tajine pokánia. Rovnako sa mohli pokloniť a uctiť si zázračnú ikonu Presvätej Bohorodičky „Nečájannaja Rádosť – Neočakávaná Radosť", ktorá bola prinesená do chrámu.

Slávnosti vyvrcholili v nedeľu 16. septembra 2018 slávnostnou sv. liturgiou, ktorú odslúžil Jeho Blaženosť arcibiskup prešovský a metropolita českých krajín a Slovenska Rastislav za asistencie miestneho duchovného správcu prot. Pavla Kačmára a ďalších duchovných z viacerých arcidekanátov.

Kázňou sa k veriacim prihovoril jer. Marián Derco.

„Nachádzame sa na mieste bývalého monastiera prep. Jóba Počajevského, ktorý tu vznikol s Božím požehnaním a pod ochranou Božej Matky v období medzi dvoma svetovými vojnami. Jeden z mníchov, ktorí tu žili a pôsobili, pochádzal zo starobylého rodu Struveovcov – rodiny, ktorá dala Rusku ekonómov, diplomatov, politikov, astronómov, chemikov – dala mu veľa učených a zbožných ľudí. Táto rodina však musela v roku 1917 z Ruska utiecť. Otec rodiny Peter síce istý čas spolupracoval s Leninom, no ten ho po boľševickom prevrate prikázal zabiť, a tak sa celá rodina rozhodla emigrovať – najprv do Československa, a neskôr do Francúzska. Peter mal päť synov. Jeden z nich – volal sa Konštantín – sa rozhodol prijať postrih a vydať sa cestou mníšskeho života. Po ukončení štúdia vstúpil do jedného z veľkých srbských monastierov - Miľkova. V tej dobe v ňom našli útočisko také veľké osobnosti Ruskej pravoslávnej cirkvi v zahraničí, ako boli svätiteľ Ján Šanghajský a Sanfranciský a metropolita Anton (Chrapovický), a svoj mníšsky život tu práve začínal i neskorší veľký srbský starec Tadeáš Vitovnický. V tomto monastieri pod ochranou veľkého duchovníka - metropolitu Antona - vyrastal i on – poslušník, mních a neskôr archimandrita Sáva," povedal v kázni o. Marián.

„Tento mních prišiel v roku 1931 do Ladomirovej a stal sa duchovníkom svetských veriacich z Ladomirovej, Vagrinca, Krajného Čierneho i širšieho okolia. Pracoval nad vydaním bohoslužobných kníh, vydával Pravoslávny kalendár a časopisy Detstvo v Christu a Pravoslávna Rus. On i všetci bratia, z ktorých mnohí ležia na miestnom cintoríne, kládli podľa Christovej zápovede svoju dušu za náš ľud. Nebrali ohľad na seba, nečakali, kým ich niekto poprosí, nevšímali si svoje zdravie, ale to, čo potreboval náš ľud. Drahí moji, k čomu nás povolal Hospodin? K tomu, aby sme zmnožili talenty, o ktorých sme počuli v dnešnom Evanjeliu. To je tá najdôležitejšia vec v našom duchovnom živote. My však veľakrát zabúdame na to, čo vraví Hospodin v Evanjeliu na inom mieste: „Bezo mňa nemôžete spraviť nič (Jn 15, 5)," priblížil o. Marián.

„Bohu vďaka! Toto nech budú moje prvé slová v tento deň. Vďaka i vám, duchovní otcovia, za spoločné modlitby a obzvlášť Vám, otec Pavol, za prípravu celej dnešnej slávnosti," týmito slovami začal svoj príhovor v závere sv. liturgie vladyka Rastislav, ktorý odvolávajúc sa na podobenstvo o talentoch z nedeľňajšieho čítania v Evanjeliu poukázal na záväzok, vyplývajúci z tohto podobenstva pre každého človeka.

„Tí, ktorým bol zverený majetok - jeden, dva, päť talentov, to sme my všetci. Je len na nás, na ktorého z oných troch sluhov sa chceme a budeme podobať - či na toho, ktorý svoj talent zakopal do zeme, alebo toho, ktorý z piatich talentov spravil ďalších päť. Môžeme si povedať - nech nám Boh nič nedáva, nebudeme Mu musieť nič vracať. Bude to však len planý ľudský egoizmus, ktorý nám vôbec nepomôže. Každý človek, ktorý prichádza na tento svet, dostáva od Boha prostredníctvom svojich rodičov dar života, a potom i všetko ostatné – výživu, výchovu, vzdelanie i všetko ďalšie. Za všetko, čokoľvek získa či dosiahne na tomto svete, vďačí im – Bohu a rodičom. Preto akékoľvek úsilie o autonómiu či subjektívny pocit, že nikomu nič nedlhujeme, nie sú správne. Dlhujeme všetkým všetko – Bohu, rodičom i všetkým ostatným ľuďom - našim blížnym. Veď každý človek, s ktorým sa stretávame, dokonca i ten, ktorý nám spôsobí nejaké pokušenie, nás môže posunúť na našej duchovnej ceste," zdôraznil vladyka vo svojom príhovore a zaželal všetkým kresťanom, aby sa podľa Christovych slov stali svetlom sveta a soľou zeme.

Na záver sa Bohu, vladykovi a všetkým prítomným poďakoval miestny duchovný správca prot. Pavol Kačmár.

Po skončení sv. liturgie sa konalo pomazanie veriacich požehnaným olejom a následne sprievod okolo chrámu s čítaním Evanjelií.

FOTOGALÉRIA
Zdroj: Tlačové oddelenie Úradu Prešovskej pravoslávnej eparchie v Prešove

<<   Návrat späť
Aktuality     |     Pravoslávna cirkev     |     Metropolita     |     Pozvánky     |     Svet     |     Na stiahnutie     |     Schematizmus     |     Kontakty