Metropolita Rastislav na oslavách 770. výročia mesta Prešov

Hlavným celebrantom omše bol Mons. Bernard Bober, košický rímsko-katolícky arcibiskup-metropolita, homíliu predniesol Mons. Ján Babjak SJ, prešovský grécko-katolícky arcibiskup-metropolita. Slávnostnú atmosféru spevom umocnil zbor pri Konkatedrále sv. Mikuláša v Prešove, ktorý diriguje Stanislav Šarišský.

Po omši vystúpili s príhovormi i prešovský pravoslávny arcibiskup a metropolita českých krajín a Slovenska Rastislav a biskup východného dištriktu ECAV na Slovensku Slavomír Sabol. Vladyka Rastislav sa k prítomným prihovoril nasledovne: 

„Vaše Excelencie, vážená pani primátorka, vzácni hostia, bratia a sestry!

Dejiny mesta Prešov sa samozrejme nezačínajú prvou písomnou zmienkou o ňom v listine kráľa Bélu IV. z r. 1247, ale táto zmienka, ktorej 770. výročie si v tomto roku pripomíname, predstavuje v dejinách nášho mesta významný medzník. Podobne, ako je zvykom pri oslavách životného jubilea človeka, asi by sme sa mali trocha stíšiť, pozastaviť, poohliadnuť a zamyslieť nad uplynulými rokmi, spraviť ich bilanciu, zhodnotiť súčasnosť a rozvrhnúť plány do budúcna.

Archeologické nálezy na teritóriu Prešova siahajú až do doby kamennej a bronzovej. Potvrdzujú príchod slovanského obyvateľstva na toto územie v 4. a 5. storočí i jeho prítomnosť tuná v 8. a 9. storočí – to znamená v časoch veľkomoravského misijného pôsobenia sv. bratov Konštantína a Metoda. Ako slobodné kráľovské mesto mal Prešov svoje nezastupiteľné miesto v dejinách Uhorska. Napriek tomu, že sa mu kvôli jeho strategicky významnej polohe nevyhli viaceré vojnové konflikty a povstania a v priebehu vekov bol viackrát obliehaný, dobitý či vyplienený, dokázal vždy „povstať z popola".

V novodobej histórii sa Prešov stal veľkolepým a dynamicky sa rozvíjajúcim mestom. Počtom svojich obyvateľov je v súčasnosti tretím najväčším mestom na Slovensku. Je nádhernou metropolou Šariša a jeho významným duchovným, kultúrnym a obchodným centrom. Za svoje súčasné postavenie, význam a rozkvet vďačí dvom faktorom – Božiemu požehnaniu a ohromnej pracovitosti nespočetných generácií svojich obyvateľov. My, ich deti a pokračovatelia, by sme nikdy nemali zabúdať na ich neochvejnú vieru v lepšiu budúcnosť, ktorú nedokázali zlomiť nijaké nešťastia či pohromy. Ich túžba po lepšom a krajšom živote by nás mala inšpirovať v našich súčasných aktivitách a počinoch. Nech sú tieto oslavy okrem iného i prejavom úcty ich tvorivému životu a nehynúcej pamiatke.

Ja osobne vnímam Prešov predovšetkým ako duchovné centrum. V tomto meste sa vždy nábožensky i politicky stretával Východ so Západom, a že to neboli stretnutia jednoduché, dôkazom nad všetky iné sú jeho dejiny. No práve dejiny Prešova nás učia, že nie vojny a násilie, ale dialóg a spolupráca sú východiskom pre riešenie akýchkoľvek nedorozumení či konfliktov. Najmä my kresťania by sme nemali vnímať pestré národnostné a konfesionálne zloženie Prešova ako problém, ale práve naopak, ako východisko pre spoluprácu, možnosť dialógu a príležitosť pre vzájomné obohatenie sa. Nech nás k tomu povzbudzujú slová sv. apoštola Pavla z jeho listu Galaťanom: „Všetci, čo ste pokrstení v Christovi, Christa ste si obliekli. Už niet Žida ani Gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža ani ženy, lebo vy všetci ste jedno v Christovi" (Gal 3, 27-28). Mimochodom, tieto nádherné apoštolské slová o rovnosti a svornosti sa vo vzťahu k Prešovu zvláštnym spôsobom v súčasnosti napĺňajú i v osobe našej primátorky pani Andrey Turčanovej – veď v mnohostoročnej histórii Prešova je prvou ženou, ktorá zastala na jeho čele a rovnako svedomito ako všetci jej predchodcovia plní si svoje povinnosti, neúnavne dbá o rozvoj mesta a dôstojne ho reprezentuje.

V poslednej dobe k výrazným zmenám dochádza nielen v spoločenskom a politickom živote – menia sa i vzťahy medzi kresťanskými konfesiami. Po takmer tisíc rokoch od veľkej schizmy a päťsto rokoch od reformácie došlo k historickým stretnutiam pápeža Františka s konštantínopolským patriarchom Bartolomejom, moskovským patriarchom Kyrillom a ďalšími predstaviteľmi autokefálnych pravoslávnych Cirkví na jednej strane, ako aj predstaviteľmi svetového protestantského hnutia na strane druhej. Pri týchto stretnutiach boli podpísané spoločné vyhlásenia, vyjadrujúce „postoj rešpektu a zodpovednosti za stvorenstvo" a dotýkajúce sa naliehavých výziev súčasného sveta – otázok sekularizácie, porušovania náboženskej slobody, prenasledovania kresťanov na Blízkom východe, zápasu za hodnotu manželstva a rodiny a ochrany dôstojnosti ľudského života. Dôkazom pozitívne sa rozvíjajúcich ekumenických vzťahov na miestnej úrovni sú i pravidelné stretnutia prešovských biskupov a predstaviteľov všetkých kresťanských konfesií na tzv. Rade cirkví v Bratislave.

A preto mi pri príležitosti 770. výročia prvej písomnej zmienky o Prešove dovoľte popriať tomuto hlavnému mestu Šariša Božie požehnanie a ochranu, rozkvet a prosperitu. Prosím Boha, aby dal múdrosť tým, ktorí toto nádherné mesto spravujú, aby naplnil horlivosťou tých, ktorí ho zveľaďujú, a aby daroval svornosť všetkým, čo v ňom žijú. Z celého srdca prajem mestu Prešov stály rozvoj v materiálnej i duchovnej oblasti a stabilný rast počtu jeho obyvateľov. Nech ho obchádza všetko zlé a nech ho všetci poznajú nielen ako Fragopolis – Mesto jahôd, ale aj ako mesto pokoja a materiálneho a duchovného blahobytu – po mnoho ďalších, dobrých a požehnaných – rokov, storočí a tisícročí!"