Tak ako ostatné dedinky u nás, aj Osadné bolo násilne a bez vedomia jeho obyvateľov podriadené únii s Rímom, ktorá sa začala podpisom niekoľkých desiatok duchovných na zámku v Užhorode v r, 1646 a šírila sa počas nasledujúcich 80 rokov. Osadniansky duchovný Simeon Rusčanský tak urobil v Humenskom kaštieli v r. 1726. Presne o 200 rokov sa po 1. svetovej vojne v r. 1926 Osadnianci vrátili späť k Pravosláviu. Dôvodom návratu bola skutočnosť, že vtedajšie gréckokatolícke duchovenstvo sa od prostého ľudu vzdialilo – kňazi prestali byť duchovnými otcami a stali sa pánmi. Keď potom ľudia začali cestovať za prácou do zámoria, dozvedali sa, že aj keď majú doma východný obrad, nie sú pravoslávni, preto po návrate domov sa usilovali i o návrat k Pravosláviu. Uniatski kňazi im to „uľahčovali" i vysokými poplatkami za cirkevné úkony a bohoslužby. V Osadnom kalich trpezlivosti pretiekol, keď akejsi vdove zobral kňaz zo stajne poslednú jalovicu, lebo nemala čím zaplatiť za pohreb svojho muža.
V tom čase sa o pravoslávnych v Československu starala Srbská pravoslávna cirkev, ktorá ako jediná miestna pravoslávna Cirkev mala ešte z čias Rakúsko-Uhorska právo pôsobiť na našom území. Preto po konflikte s gréckokatolíckym duchovným hľadali Osadnianci pomoc práve u srbského episkopa, ktorý vtedy sídlil v Mukačeve a prijal ich veľmi ústretovo. Celá dedina sa vrátila k Pravosláviu, čo každý jej občan potvrdil podpisom v cirkevnej matrike. Osadnianci si kvôli návratu k Pravosláviu vytrpeli mnohé. Vyhnali ich z chrámu, ktorý patril gréckokatolíckemu biskupstvu. Keď začali slúžiť v škole, vyhnali ich aj odtiaľ. Nakoniec sa podarilo upraviť a slúžili v súkromnom dome. Ani po štyroch rokoch nemohli zaregistrovať Pravoslávnu cirkevnú obec v Osadnom na príslušnom ministerstve. Štátni i cirkevní hodnostári robili všetko preto, aby ich od Pravoslávia nejako odradili, avšak bez úspechu. Osadnianci v r. 1929 začali stavať vlastný chrám, ktorý sa im s Božou pomocou podarilo dokončiť v r. 1930.
Po rôznych útrapách a protivenstvách, ktoré museli tunajší veriaci v minulosti podstúpiť, bolo milým zadosťučinením pre ich potomkov, že na oslavy okrúhleho 90. výročia návratu Osadniancov k Pravosláviu prišli až dvaja pravoslávni episkopi – miestny vladyka metropolita Rastislav a vzácny hosť – srbský vladyka Atanasije (Jevtič), ktorý je teológom známym a uznávaným v celom pravoslávnom svete a zároveň duchovným synom významného novodobého svätca Srbskej pravoslávnej cirkvi avvu Justína Popoviča, ktorý na vtedajšom Podkarpatsku a teda i Slovensku pomáhal v r. 1930 organizovať pravoslávne cirkevné obce.
V nedeľu 27. novembra 2016 privítala metropolitu Rastislava v Osadnom básničkou v rusínskom jazyku Barborka Mikulášková a vladyku Atanasija veršami v srbskom jazyku Justín Soroka, ktorý nosí meno starca Justína, keďže sa narodil po modlitbách k nemu. Srbský hosť bol básničkou v srbčine ohromený a pochválil malého Justína za výborný prízvuk. Starosta obce Mgr. Róbert Mikuláško privítal hostí chlebom a soľou a povedal, že pre obec je veľkou cťou návšteva dvoch episkopov naraz. Pri vchode do chrámu už čakal miestny duchovný správca prot. Peter Soroka so slovami, že po všetkých ťažkostiach, ktoré Osadnianci pri návrate k Pravosláviu prežili, je nesmierne rád, že medzi nich dnes prichádza najvyšší predstaviteľ našej miestnej Cirkvi spolu s vladykom zo Srbska, lebo to bol práve srbský episkop, ktorý s láskou prijal Osadniancov do pravoslávnej Cirkvi pred takmer sto rokmi.
Za účasti veľkého počtu veriacich z blízkeho i ďalekého okolia liturgiu spevom viedla Mgr. Eva Soroková. V kázni sa k veriacim po prečítanom Evanjeliu prihovoril vladyka Atanasije v ruskom jazyku. Archijerejskú liturgiu spolu s vladykami a miestnym duchovným slúžili i miestny arcidekan prot. Igor Kerekanič zo Sniny, prot. Boris Hrustič z Uliča, prot. Andrej Mikuláško z Čukaloviec, prot. Ján Gliganič zo Stakčína, prot. Ján Biloruský z Klenovej, prot. Ján Kosť z Vyšnej Jablonky, prot. Peter Savčak z Varadky, jer. Marián Kovaľ z Pichného, jer. Peter Dobrík z Uličského Krivého a archidiakon Maxim (Durila), osobný tajomník metropolitu. V závere liturgie sa k prítomným prihovoril metropolita Rastislav, ktorý sa poďakoval vladykovi Atanasijovi za jeho prítomnosť na tejto slávnosti. Prot. Peter Soroka potom prítomných oboznámil s históriou Pravoslávia v Osadnom a opísal aj okolnosti, ktoré viedli Osadniancov k návratu k Pravosláviu v r. 1926. Vyzdvihol obrovskú zanietenosť Osadniancov za čistotu viery a poznamenal, že v minulosti síce ľudia odišli od gréckokatolíckej cirkvi, aby sa vrátili k pôvodnej viere svojich predkov, no dnes majú všetky kresťanské cirkvi jedného spoločného nepriateľa, ktorým je bezbožnosť a konzumný spôsob života. Ten sa u nášho ľudu natoľko rozmohol a udomácnil, že v súčasnosti si zasluhuje úctu každý človek, ktorý aspoň v nedeľu či sviatok zájde do chrámu a verí v Christa a večný život. Po svojom príhovore v mene veriacich podaroval prot. Peter Soroka obom vladykom ako pripomienku na liturgiu v Osadnom obraz osadnianskeho chrámu.
Vladyka Rastislav následne udelil ďakovnú hramotu trom najaktívnejším kurátorom v Osadnom, a to Jánovi Hockovi, Štefanovi Lukáčovi a Rudolfovi Šutovi, poďakoval miestnemu duchovnému za zorganizovanie tohto podujatia a po bozkávaní kríža a panychíde v krypte pod chrámom, ktorú odslúžil vladyka Atanasije, boli oslavy ukončené.
Zo srdca ďakujeme vzácnym hosťom, duchovným i veriacim za ich účasť na tejto slávnosti, ako aj všetkým, ktorí sa postarali o slávnostné pohostenie v sále Obecného úradu v Osadnom. Nech Boh dá, aby nás aj takéto podujatia a spomienka na hrdinstvo našich predkov povzbudilo do ďalšieho duchovného napredovania a prehĺbilo našu vieru v Christa Spasiteľa.
prot. ThDr. Peter Soroka, PhD.
Copyright © 2014 Prešovská Pravoslávna Eparchia