10 rokov po posviacke krypty v Osadnom

Keď som v roku 2002 po prvýkrát prišiel do Osadného, vôbec som netušil, že sa v ňom nachádza tak vzácna pietna pamiatka akou je krypta vojakov z I. svetovej vojny pod pravoslávnym chrámom. Bola však v dezolátnom stave a tak sme hľadali možnosti ako ju opraviť. Podarilo sa to s finančnou podporou Veľvyslanectva Ruskej federácie v SR, ktoré na tento účel poskytlo 1,3 mil. Sk. Peniaze však nestačili, lebo informáciu o unikátnej krypte, ktorá je jedinou svojho druhu na Slovensku sme chceli poskytnúť širokej verejnosti. Preto sme popri jej rekonštrukcii začali aj s rozsiahlou propagáciou. Ešte pred posviackou v roku 2005 bola krypta v rôznych televíziách, rádiách, novinách či časopisoch. A potom prišiel dlho očakávaný deň 17. júl 2005 kedy ju za účasti mnohých duchovných, veriacich, politikov, diplomatov, vojakov a ďalších vzácnych hostí, slávnostne posvätil dnes už nebohý vladyka Ján. Veľkým poctou pre nás dodnes zostáva list ministra zahraničných vecí Ruskej federácie Sergeja Lavrova, v ktorom nám ďakuje za starostlivosť o vojakov v krypte.

Ani sme sa nenazdali a od tejto udalosti prešlo dlhých 10 rokov. Čo sa počas nich udialo by sme si nedokázali predstaviť ani v tom najkrajšom sne. Všetka naša dovtedajšia snaha o propagáciu krypty bola odmenená zvýšenou návštevnosťou v nej. Keď do posviacky tu chodili desiatky ľudí, po nej to už boli stovky. To však nebolo všetko. Jedna z televíznych redaktoriek Jaroslava Sisáková, ktorá o nás robila reportáže k nám jedného dňa priviedla režiséra Marka Škopa so záujmom natočiť o Osadnom dokumentárny film. Bola to pre nás nová skúsenosť, ale aj tu sme sa držali nášho cieľa a síce, zviditeľnenie Osadného ako obce s jedinečnou pamiatkou na Slovensku. Všetci naši neprajníci, ktorí nás po celý čas chceli umlčať neveriacky a s nemým úžasom sledovali keď film Osadné získal na filmovom festivale v Karlových Varoch v roku 2009 prvú cenu. A keď bol v nasledujúcich mesiacoch premietaný po celom Slovensku a získaval ďalšie ocenenia po všetkých kontinentoch sveta začali do Osadného prúdiť tisíce návštevníkov nielen z Poľska a Čiech ako kedysi, ale hlavne zo Slovenska. A to bolo našim cieľom, aby si vojakov v krypte chodili uctiť predovšetkým obyvatelia blízkeho okolia.

A ľudia tu skutočne chodia zo všadiaľ a rôznymi spôsobmi: autobusmi, autami, bicyklami aj pešo. Zvlášť nás veľmi teší, že návštevníci oceňujú našu prácu na zviditeľnení obce a krypty. Veľmi dobre nám padne, keď tu príde staršia pani z Bratislavy, motorkár zo Žiliny alebo manželský pár z Čiech so slovami: „prišli sme tu preto, aby sme vám podali ruku a vyjadrili obdiv." Vtedy človek cíti, že robí dobrú prácu.

Pre ďalšie zvyšovanie povedomia o krypte sme zriadili internetovú stránku, vydali o Osadnom tri knihy, bulletiny, pohľadnice,  magnetky, perá, tričká či prívesky. Aj keď sláva filmu pomaly hasne, kryptu navštevuje stále viac turistov. Rekord sme dosiahli práve tento rok a to hlavne vďaka umiestneniu 21 hnedých dopravných značiek po ceste z Humenného, Sniny a Medzilaboriec. Bolo to našim dlhoročným cieľom, ktorý bol splnený za pomoci Národného parku Poloniny a Prešovského samosprávneho kraja.

 

Počas tých desiatich rokoch sme však zápasili aj s neúspechom, neprajnosťou, závisťou či pomstychtivosťou. Neúspešne sme žiadali dotácie z európskych fondov na stavbu turisticko-duchovného centra ako aj iné projekty v rámci slovenských štátnych úradov. Berieme to však ako Božiu vôľu, lebo človek je nenásytný a chcel by stále viac. My v Osadnom by sme Mu však mali byť minimálne za posledných 10 rokov veľmi vďační. Totiž fakt, že z neznámej dediny urobil svetovú celebritu sa nedá nazvať inak ako zázrakom. Preto veríme, že aj naďalej bude riadiť naše kroky, aby sme po ďalšej dekáde mohli v článku opisovať Jeho veľkú pomoc nám aj v budúcnosti.